Ľudia v tejto dedine odjakživa hovorili záhoráckym nárečím, ktoré sa deti učili od svojich rodičov.
V revolučných rokoch 1848 - 1849 mal Hodža zásluhu na stretnutí národovcov v Liptovskom Mikuláši (máj 1848), na ktorom bolo prijatých 14 bodov Žiadostí slovenského národa.
Medzi Hurbanove najznámejšie literárne diela patria novely Olejkár, Korytnické poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov, štúdia Slovensko a jeho život literárny.
Rejdová je vychýrená svojou remeselnou výrobou. Ľudia sa venujú výrobe paličkovanej čipky, drevených produktov, tkaniu kobercov a vyrábajú aj kožené pastierske kapsy.
Jazykovedci poznamenávajú, že nárečia a spisovný jazyk koexistujú v televíznych programoch aj v umeleckej praxi.
Jazykovedci poznamenávajú, že nárečia a spisovný jazyk koexistujú v televíznych programoch aj v umeleckej praxi.
V roku 1843 začal vyvíjať snahu o prijatie nového spisovného jazyka, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov.
Ján Palárik, ktorý patrí k zakladateľom modernej slovenskej drámy, je autorom viacerých divadelných hier, ako napríklad Inkognito, Drotár či veselohry Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, ktorá mu priniesla najväčší úspech.
Vedúca dialektologického oddelenia JÚĽŠ SAV Katarína Balleková poukazuje na to, že nárečia sa vyvíjajú, inú podobu mali v 19., 20. storočí a inak znejú v súčasnosti.
Vo svojich dielach reagoval aj na spoločenské problémy doby, pri ktorých prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho úpadku.
Už na univerzitnej pôde začal literárne tvoriť, bližšie si všímal a prehodnocoval situáciu v českom a slovenskom národnom hnutí a zameriaval sa na jazykové problémy.
August Horislav Škultéty bol prvým správcom Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kde pôsobil ako profesor náboženstva, slovenského jazyka a dejepisu.