SLOVENČINA180: Rejdová je známa svojimi krojmi aj legendami o pokladoch
Rejdová je vychýrená svojou remeselnou výrobou. Ľudia sa venujú výrobe paličkovanej čipky, drevených produktov, tkaniu kobercov a vyrábajú aj kožené pastierske kapsy.
Bratislava/Rejdová 4. júla (TASR) - V kronike obce Rejdová v okrese Rožňava sa pravidelné zápisy objavujú od roku 1768. Z nich sa návštevníci dozvedia, odkedy stojí kostol, kedy bola postavená veža a čo napáchala v dedine morová epidémia.
"Dokonca táto malá obec mala aj pivovar, ale podľa kroniky v roku 1726 ho zachvátil požiar. Zhorel aj kostol, zničené boli zvony. Vraj sa roztopil aj veľký zvon za 700 zlatých, ktorý bol privezený z Banskej Bystrice. Obec niekoľkokrát vyhorela, ale statoční Rejdovčania ju vždy obnovili," uviedla starostka obce Slávka Krišťáková.
Pripomína, že v ich dedine, ktorá leží v Slovenskom rudohorí v doline riečky Slaná, sa odjakživa hovorilo rejdovským nárečím. V ňom sa tradujú aj legendy o zbojníkoch a zakopaných pokladoch, či o bezhlavých jazdcoch. Tie sa tu vždy rozprávali po večeroch, keď sa ľudia stretávali pri páraní peria, pradení nití či výrobe čipiek.
V Rejdovej je známy aj príbeh o uhorskom kráľovi Belovi IV., ktorý po prehratej bitke s Tatármi pri rieke Slanej v roku 1241 utekal hore Slanskou dolinou. "V rejdovskom chotári v hustých lesoch a na zlých cestách sa obával o svoju kráľovskú pokladnicu, aby mu ju neukradli zbojníci a zbehovia uhorského vojska. V doline Hlboká dal preto peniaze a zlato zamurovať do jaskyne," povedala.
Neďaleko miesta, kde ukryl kráľovský poklad, dal do skaly vysekať zašifrovaný nápis, ktorý hovorí o tom, kde je poklad zamurovaný. Tento tajomný názov sa však doteraz nikomu nepodarilo vylúštiť a nájsť tak jaskyňu s pokladom kráľa Bela IV.
Rejdová je vychýrená svojou remeselnou výrobou. Ľudia sa venujú výrobe paličkovanej čipky, drevených produktov, tkaniu kobercov a vyrábajú aj kožené pastierske kapsy. To všetko tu môže turista nájsť na príležitostných jarmokoch, ktoré sú aj súčasťou tradičného Gemerského folklórneho festivalu. V obci tiež založili sociálny podnik Rejdovka, kde sa venujú šitiu krojov a ďalších doplnkov, ktoré si tu možno zakúpiť.
"Radi vás v našej dedine privítame. V čase festivalu vás pozveme do rejdovských dvorov, aby ste na vlastné oči videli, ako sa u nás žije dnes, a porozprávame, ako to bolo v minulosti. Až tu zistíte, ako chutia naše pravé halušky, pirohy či cesnakové guľky. A možno vám niekto z tých starších prezradí znamenia, ktoré treba poznať pri hľadaní zakopaných pokladov," ako hovorí starostka, treba všetko vidieť na vlastné oči a prísť do Rejdovej.
PREČÍTAJTE SI SPRÁVU O REJDOVEJ AJ V DIALEKTE:
V dedinskej kronike o Rejdovej v Hornogemerskej stolici se piše neprestajne od roku Pana 1768. Ťe lude, čo pridu do Rejdovej, se austich pisem dozveďa, kelo vekou stoji kosťel, otkodi je postavena turen a jaku porobu narobiu v dedine mor.
"Na neuvereňa je, že auftakej malej dedinke buu vibudovani i pivovar, ale jak piše kronika, roku Pana 1726 načisto vihoreu. Zhoreu aj kosťel a ohen poničiu aj zvoni. Rečovalo se, že se od tej ukrutnej žiari rospustiu aj veliki zvoz ažin za 700 zlatich, koter buu privezeni od zvoňara až z Bistrici. Dedina viac razi vihorela, ale pracoviťe lude si spomohli a zakaždim si ju společne dobudovali," porospovedivala richtarka dedini Slavka Brehalka Kriščakova od Vilima.
Poveda, že v ich dedine, kotra leži v dolinke a koldokola nej su huori Slovenskjeho rudohoria, skjade viviera rieka Slana, se inakši nerečovalo, chibaj fše po rejdouski. Našo pretkove spominaju, že aude buli otfše pripovietki o zbojnikoch a zakopanich pokladoch, ta ba aj o bezhlavich jascoch na koňoch. To rečovali starci čo si šitko pametali. Auťe pametnici to vikladali mladim po večeroch, ket se lude striecali pri paraňu pieria, lebo ket priadli aj paličkovali čipki na priatkach, či lem tak f tamtej chiži na posecke.
Rejdova pameta aj Uherskjeho kraľa Belu štverťeho, koter, ket prehrau vojnu s Tatarami roku Pana 1241, frišne ftekau kolo potuočka Slana hor Slanskou. "V rejdovskom chotare v hustich huorach a po planich cestach se bau o svoj kraľovski poklad, abi ho nedajbože neozbijali zbojnici, lebo zbehove uherskjeho vojska. Auzato dau v Halbokom zamurovat dukati aj zlato do jaskini" viklada delej richtarka.
Blisko toho mesťačka, kja skriu tot kraľouski poklad, dau do skali visekat šifrovani napis, f kotrom stoji že de poklad skriti. Autu tajomnu šifru podnesdňa nichto neotšifrovau a zato ani nichto nenajšou jaskiňu anstim pokladom kraľa Belu štverťeho.
Rejdova ma chirešnich remeselnikou. Ženi z dedini paličkuju čipki, tkaju pokrouce aj preberaňe pertki, chlapi struhaju šingle, čerpaki a šitko čo se z dreva da vystružlikat. Ale nechibi im šikounost ani kol kuožkjarskej roboti, či už virabjaju remene na chološne, lebo tanisterki. Auto šitko najdu na jarmoku ťe lude, čo prišli do dedini čes slaunosti.
V dedine zriadili aj šijacu ďelňu Rejdovka, de šiju starodauňe oblečeňa aj vibavu aukutomu oďevu. Chto bi kceu, ta aj na predaj.
"Našo lude vas privitaju z uprimňeho serca. Kim su slavnosti ta po rejdouskich dvoroch uvidite a vlasnima očami se pokochatjte, jak u nas dneska žijemo. Serdečne vas povodimo hor a dlou dedinou a naduodne vam porečujemo, jak to tu bivalo za našich predkou. Lem ftodi budete znat, jak šmekaju našo pravje rejdouskje haluški, pirohi či guľki z varenich lebo zo surovich gruľ, ket ich aude okoštujete. A ket na to pride, ta vam našo starci aj vizraďa znameňa, kotrie treba znat pri hledaňu skritich pokladou," jak poveda richtarka, treba videt šitko na vlasňe oči a na to treba prist do Rejdovej.