Autor textu: Archív
27.01.2014

Ľudia berú drogy, na oplátku si drogy berú ľudí

Chcel byť frajer. Chcel byť IN. Chcel byť COOl. Ale určite nechcel zomrieť...

Žiar nad Hronom 27. januára (SkolskyServis.sk) - V mojom príspevku si zaspomínam na svojho starého kamaráta, ktorý kvôli drogám prišiel o život vo veľmi mladom veku. Nezáleží na jeho mene, preto ho budem oslovovať jednoducho Jozef K. (Franz Kafka – Proces). Ale najskôr sa vrátim k úplnému začiatku.

Bývam v malom mestečku Žiar nad Hronom, približne v strede Slovenska. Tu som sa narodil, vyrastal, študoval.

Od malička som spoznával mladých ľudí, svojich rovesníkov, nadväzoval som nové kamarátstva. Učiteľ Občianskej náuky by to označil ako proces socializácie. Ach, boli to krásne časy detskej, blaženej nevedomosti.

Spolu s mojím telom rástla aj miera môjho poznania okolitého sveta

Zistil som, čo to znamená mať odraté kolená. Čo je to šikana, nenávisť, zloba. Denno-denne sa s tým stretáva každý z nás. Vo veku čerstvého pubertiaka sa ku mne dostalo to najhoršie zlo – droga. Približne vtedy som spoznal Jozefa K. Veľmi som si sním rozumel, slovami adolescenta: „bol to fasa chalan“. Pravidelne sme spolu hrávali na ihrisku futbal.

Jedného dňa sme ako obvykle sedeli na lavičke pri futbalovom ihrisku. Len tak sme sa rozprávali, smiali sa. V tom ku nám pristúpil neznámy chlapec, ktorí bol od nás očividne starší. Šepotom sa nás spýtal: “Nechcete niečo zelené?“ V prvej chvíli sme s Jozefom nechápali, čo sa nás ten truľo pýta. Z našich nechápavých tvári vyčítal, že nevieme, čo myslí pod pojmom „zelené“.

S „kľudom Angličana“ nám vysvetlil, že nám ponúka marihuanu.

V škole som o nej počul, údajne je to ľahká, návyková droga. Rázne som odmietol malinkú “paličku z trávy“.

Jozef však neodolal. Zakázané ovocie predsa chutí najviac.

Postupom času sa naše cesty začali rozchádzať. Mňa prijali na gymnázium, kde som si našiel inú partiu. Na Jozefa som úplne zabudol. Nevedel som ani čo študuje. Z klebiet som sa dozvedel len to, že Jozef si raz za čas dá zelené. Avšak pravda bola oveľa horšia. „Raz za čas“ nie je práve presné vyjadrenie. Ale pre mňa toto slovné spojenie určite neznamená každý deň. Jozef bol po dlhom čase na Marihuane už natoľko závislý, že bez nej nevydržal jediný deň. A to sa mu stalo osudným.

Leto, rok 2013

Jozef s partiou sa vybrali zaplávať si na jedno jazero v okolí Žiaru. Samozrejme, pred skokom do jazera sa posilnili Marihuanou. Je to predsa super pocit, človek sa cíti, ako by sa vznášal. Lenže tento pocit je spôsobený otupením zmyslov človeka.

Nepísané pravidlo hovorí, že 20 minút pred plávaním by sa nemalo fajčiť. Človeku môžu zlyhať pľúca a ľahko by sa utopil. Nikto presne nevie, čo zlyhalo v Jozefovom prípade.

Či to boli zmysly, alebo pľúca. V to slnečné letné poobedie sa utopil.

Mladý človek prišiel o život. Obrovská tragédia. Čo je horšie ako smrť človeka, ktorý má celý život pred sebou? Z chlebu života ešte nestihol dojesť ani prvý krajec, a už mu farár dáva posledné pomazanie. Pevne verím, že Jozef už pláva v mori nebeskej lásky.

Všetko zlé je na niečo dobré. Aj mňa táto hrozná udalosť utvrdila v tom, že drogy sú zlé. Dúfam, že som ťa presvedčil, že drogy v našom živote nemajú žiadny prínos. Ľudia berú drogy.

Ale na oplátku, drogy berú ľudí.

Čo treba vedieť o koronavíruse

Júl 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-

Prehľad udalostí:

· Medzinárodný deň za zničenie malých a ľahkých zbraní
Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131