Autor textu: Archív
24.01.2014

Stojí ti to za to?

Šťastie sa skrýva niekde úplne inde a to v úplne obyčajných veciach a maličkostiach... Neboj sa a buď sám sebou!

Ružomberok 24. januára (SkolskyServis.sk)

Dakedy dávno som mal v pláne spísať svoje pocity. Uľaviť si a možno pomôcť tým niekomu druhému. Možno ukázať, že aj ja som len človek a nie stroj.

Aj ja som len človek, ktorý má rád svojich kamarátov, no pozná svoje hranice. Ešte pár mesiacov dozadu. Snažil som sa zapadnúť. Byť in. Poznáš to, nie? Kopec kamarátov, s ktorými si sa cítil dobre. Aha ten fajčí. Asi je to v móde. ,,Daj mi cigu kámo". A ďalšiu a ďalšiu. Ale predsa, kúpim si už vlastné, je mi trápne si vždy pýtať. Ešte len dôjdeš do baru za nimi, prvá otázka, čo k tebe letí: ,,Tak čo dnes piješ?" A ty aby si náhodou nezaostával, dáš si vodku. A niekedy pre istotu aj dvojitú. A ona ti chutí, páči sa ti ten stav. Samozrejme, že to neodhadneš a spiješ sa ako sviňa. Veď prvýkrát to ani inak nejde. Povraciaš sa a bolí ťa hlava ráno. Ale povieš si, že nabudúce to odhadneš. Možno sa ti to podarí možno nie.

A teraz ruku na srdce. Kto sa v tom našiel? Nechcem súdiť. Ja sám som sa v tom našiel. Nezvládal som to.

Pil som ako študent často aj cez týždeň. Zameškával som školu a tváril som sa že chodím po brigádach. Ja, bývalý športovec, s kedysi vynikajúcou životosprávou, žil na fast foode a alkohole. Tzv. legálna droga. Povedzte úprimne, kto sa opil ešte pred 18-tkou? Ja áno. Už v 15-tich. A bol som vtedy za veľkého frajera. A začínal som si tvoriť ,,alkoholové kamarátstva". Pár rokov mi to vydržalo a žil som veru bujarý život. Doma som sa neobjavoval často, keď už, tak pekne rozhádaný s rodičmi.

Život som trávil v krčmách a myslel si, že plnohodnotne. OMYL !

Jednonocové ženy, alkohol či iné jemné drogy mi nič nedali. Ale musel som na to prísť sám. Prišiel som do štádia, keď mi na ničom nezáležalo. Len na tom, či ideme do krčmy. Kopec ,,známych" sa ma snažilo zmeniť... Dohovoriť mi, presvedčiť ma.

Ja som si žil ďalej to svoje, holdoval som aj tráve. Ale prišiel deň.

Prišiel mi do cesty nejaký impulz.

Neviem, či to nazvať osudom, či božím zásahom, či dokonca náhodou. Ale stretol som zaujímavého človeka. Bol oblečený vo veľmi starých veciach a vcelku potrhaných. Ale mal ich vypraté a vyžehlené. Vyzeral ako usporiadaný bezdomovec. Sadol som si na lavičku a chvíľu ho pozoroval. Snažil sa zarobiť si peniaze. Ale nežobral, snažil sa ľuďom pomáhať. Stál pred obchodom a starším ľuďom ponúkal, že im odnesie domov tašky.

A ak mu dali nejakú korunu, mal na jedlo, ak nie pekne sa na nich usmial a odišiel. Prečo to vôbec píšem? Spoznal som v ňom bývalého rodinného kamaráta, ktorý sa stal silným alkoholikom.

Odmietal pomoc a potom sa vytratil. Zmizol a prestal komunikovať. Nevidel som ho 10 rokov. Tento človek, nesúci honosné meno, sa pri mne zastavil a takmer ma nespoznal. Mám pocit, že nápadne sa na mňa podobal. Mal rovnaké oči, tmavé vlasy a bradu a dokonca aj vysoký sme boli podobne.

A tento pán mi porozprával svoj osud...

Ako nápadne jeho životný príbeh pripomínal na začiatku ten môj! Môj osud by pokračoval na čím ďalej tým tvrdších drogách až by ma možno zabili. On sa z toho dostal, keď ho vyhodili ešte aj z útulku pre bezdomovcov. Vtedy si povedal dosť. A ja som si to povedal práve v tej chvíli. Práve vtedy, keď som si sám seba predstavil ako feťáka. Viete si to niekto predstaviť? Že to nie je príjemný pohľad... Zo dňa na deň som prestal so všetkým. A naozaj darí sa mi oveľa lepšie. Našiel som si priateľku, som šťastnejší z každého rána ktoré prežijem a teším sa dokonca aj do školy.

Je čas položiť si tú otázku z nadpisu. Stojí ti to za to? Nechceš sa zmeniť? Byť tým kým si? Pretože vtedy si skutočne krásny. Nech si ktokoľvek, malý, tučný, škaredý...

Na fyzickej vlastnosti nezáleží. Keď si skutočne šťastný, si krásny. A ver, že tie oblbováky, ktoré ti donesú samú faloš a ešte aj falošných kamarátov, ťa šťastným neurobia. Šťastie sa skrýva niekde úplne inde a to v úplne obyčajných veciach a maličkostiach... Neboj sa a buď sám sebou!

Vladimír Šurab, Gymnázium Š. Moyzesa 21, Ružomberok

Čo treba vedieť o koronavíruse

Júl 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-

Prehľad udalostí:

· Deň hlavného mesta Astany (štátny sviatok, Kazachstan). Medzinárodný deň bozkávania
Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131