Známe i menej známe osobnosti našej histórie: Martin Svätojánsky – Szentiványi
Martin Svätojánsky – Szentiványi ( 20.október 1633 – 29. marec 1705 )patrí k menej známym osobnostiam, napriek tomu, že v dobe, v ktorej žil, bol významným vedcom – polyhistorom, znalcom viacerých vedných odborov.
Bratislava 02.01.2025 (Skolske.sk)
Prednášal gramatiku, syntax, hebrejčinu, logiku na univerzite v Trnave, v Štajerskom Hradci, na Pázmáneu vo Viedni a na univerzite v Mníchove.
Narodil sa 20.10.1633 v Liptovskom Jáne v známej slovenskej zemianskej rodine Svätojánskovcov. On sám sa tiež po celý život hlásil k svojmu slovenskému pôvodu. Ako dvadsaťročného ho v roku 1653 prijali do jezuitského rádu v rakúskom Leobene. O tri roky neskôr, roku 1856 sa stal profesorom parvistov ( najnižšej triedy kolégia) a zastával aj funkciu pomocného referenta pre divadelné hry. O rok neskôr dokončil filozofickú fakultu vo Viedni a následne, do roku 1661, pôsobil ako profesor a perfekt mariánskej kongregácie. V ďalšom období sa venoval vo Viedni štúdiu teológie. Za kňaza bol vysvätený v roku 1665.
Ako vynikajúci pedagóg, organizátor a vedec, špecialista na kanonické právo v Uhorsku, sa zaradil k vedúcim osobnostiam Univerzity v Trnave. Jeho prácu si všimli aj iné univerzity, kde bol pozývaný prednášať ( v Štajerskom Hradci, Viedni, Mníchove ). Z tohto obdobia pochádza jeho najrozsiahlejšie trojzväzkové dielo Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea /Zmes zvláštnych a vybratých náuk z rozličných vied/.Toto dielo ho preslávilo nielen v monarchii, ale ďaleko i za hranicami habsburskej ríše. Jeho myšlienky, obsiahnuté v tomto diele, boli publikované v Trnave od r. 1689 – 1702. Čitatelia formou otázok a odpovedí sa mali možnosť bližšie oboznámiť s poznatkami z oblasti prírodných vied. Tiež získali vedomosti o úrovni vzdelávanía na univerzite v Trnave.
Keďže v tomto období kúpa knihy bola veľkou vzácnosťou aj u bohatých rodín, väčšina obyvateľstva svoje poznatky zo života i vedy získavala z kalendárov, rozhodol sa podieľať na šírení vzdelanosti medzi slovenským ľudom tvorbou kalendárov.
V roku 1679 sa stal dekanom filozofickej fakulty a v roku 1682 aj dekanom teologickej fakulty. Popri svojej vedeckej a pedagogickej práci sa venoval šíreniu tlačovín medzi ľudom. V rozpätí rokov 1675 -1703 pripravil, zredigoval a vydal množstvo kalendárov, vedeckých ročeniek, právnických príručiek, ale aj katechizmy a slovníky pre srbské a rusínske menšiny.
V roku 1688 vypracoval vydavateľský program, podľa ktorého sa mali knihy tlačiť tak, aby boli prístupné všetkým spoločenským vrstvám a národnostným skupinám žijúcim v Uhorsku. Na univerzite v Trnave vybudoval jednu z najväčších knižníc svojej doby. V rokoch 1690 – 1693 vykonával funkciu rektora trnavskej univerzity.
Jeho vlastná vedeckopublikačná práca sa členila na: prírodovedecké, prírodofilozofické, logické a metafyzické diela. V oblasti hydrológie sa zaoberal aj balneológiou a podivohodnými vlastnosťami liečivých minerálnych vôd a ich využívaním nielen na Slovensku, ale i v celom Uhorsku. V diele O podivuhodných silách a vlastnostiach vôd popísal Jánske pramene, s výskumom ktorých sa v neskoršom období zaoberal aj známy geológ Dionýz Štúr.
V spoločenskovednej oblasti sa zaoberal najmä historiografiou Uhorska od najstarších čias až po svoju dobu. Vo svojej výskumnej práci sa zaoberal aj koncepciou minulosti Slovanov ,snažiac sa presadiť svoj názor, že slovanské národy žili na území Uhorska dávno pred príchodom Maďarov.
Vo svojich dielach sa zaoberal aj otázkami z oblasti filozofie, medicíny, zemepisu, prírodných vied, hospodárstva, fyziky... K jeho najznámejším dielam patria napr. : Curiosiora et selectiora, Dissertatio paralipomenica rerummemorabilium Hungariae;Lutheranicum nunquam etnusquam; Forum scrutarium antiquarum haeresium; Privata et amica disceptatio unius zelozi catholici.Všetky svoje práce, až na pár výnimiek, písal v latinčine a všetky mu vyšli v Trnave. Vydal aj viaceré náboženské polemiky, ktoré boli vydané až po jeho smrti.
Jeho životná púť sa skončila v Trnave dňa 29.marca 1705.