Oslobodenie80: Festung Pressburg nevyšiel, pred 80 rokmi oslobodili Bratislavu
Od oslobodenia Bratislavy na sklonku druhej svetovej vojny uplynie v piatok 4. apríla 80 rokov.
Bratislava 3. apríla (TASR) - Vrchné velenie Wehrmachtu vyhlásilo hlavné mesto vtedajšej Slovenskej republiky už v polovici decembra 1944 za „Festung Pressburg“. Pevnosť Bratislava, ktorá bola dôležitým oporným bodom na dotyku karpatských a alpských výbežkov, bolo rozhodnuté brániť do posledného muža. Napokon Bratislavu oslobodili jednotky sovietskej a rumunskej armády za dva dni priameho útoku, ktorému predchádzali rozsiahle vojenské operácie.
Od oslobodenia Bratislavy na sklonku druhej svetovej vojny uplynie v piatok 4. apríla 80 rokov. „Viac ako tri mesiace pred útokom sovietskych a rumunských vojsk ju pripravovali na obranu ako predsunutú súčasť obrany Viedne a takzvanej alpskej pevnosti. V tomto období vykopali niekoľko zákopových pásov. Na strategických bodoch obrany boli vybudované palebné postavenia s požadovaným výhľadom a výstrelom pre ručné palné zbrane a delostrelectvo. Obranu zosilnili protitankovými zátarasami a položenými mínovými poľami. Za účelom ochrany obrancov vybudovali kryty a betónové bunkre,“ uviedol pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Už koncom marca 1945 mesto vo veľkej miere opúšťali funkcionári Hlinkovej gardy a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Vláda Slovenskej republiky sa spolu s prezidentom Jozefom Tisom a úradmi presídlila do Holíča a neskôr utiekla do Rakúska.
Oslobodenie Bratislavy sa uskutočnilo v rámci útočnej Bratislavsko-brnianskej operácie rozplánovanej do dvoch etáp. Prvá trvala od 25. marca do 11. apríla 1945 a jej kulminačnými momentmi bolo okrem oslobodenia metropoly vybojovanie predmostí na rieke Morava. Druhá trvala od 12. apríla do 5. mája 1945, vyvrcholila oslobodením Brna a útokom na sever k Olomoucu.
Ako vojenský historik priblížil, Bratislavsko-brniansku operáciu uskutočnili sovietske a rumunské jednotky nachádzajúce sa na pravom krídle 2. ukrajinského frontu. Do bojov sa na začiatku operácie zapojilo 28 sovietskych a 14 rumunských divízií, proti ktorým stálo spolu 11 divízií nepriateľa.
„Prvá z etáp - bratislavská, sa začala násilným prechodom rieky Hron jednotkami sovietskej 7. gardovej a 53. armády. Na urýchlenie útoku bola nasadená 1. gardová jazdecká mechanizovaná skupina generála Issa Alexandroviča Plijeva ako rýchla frontová skupina. Počas bojov o priestory dnešného Štúrova, Komárna i Bratislavy podporovala útočiace vojská Dunajská vojnová flotila kontraadmirála Grigorija Nikitiča Cholosťakova, a to aj výsadkami námornej pechoty,“ povedal Šumichrast.
Začiatkom apríla 1945 sa pred vojskami sovietskeho 2. ukrajinského frontu naďalej bránili jednotky nemeckej 8. armády zo skupiny armád Juh a malá časť síl nemeckej 1. tankovej skupiny patriacej do skupiny armád Stred. K Malým Karpatom a k Bratislave sa sovietske vojská prebojovávali Podunajskou nížinou 1. apríla 1945, keď za deň postupovali priemerným tempom 15 až 20 kilometrov.
„Tempo postupu bolo najrýchlejšie v celom dovtedajšom priebehu bojov za oslobodenie Slovenska. Posun hlavnej bojovej línie frontu však nebol rovnomerný, pretože postup útočiacich jednotiek na pravom krídle frontu spomaľoval horský terén,“ objasnil ďalej.
Bezprostredné boje o Bratislavu sa začali 2. apríla 1945, keď prvé oddiely sovietskej Červenej armády oslobodili Vajnory. Odtiaľ ostreľovali nemecké pozície na svahoch Malých Karpát. O deň neskôr sa začali boje o Bratislavu.
„Od východu začali útočiť jednotky 25. gardového streleckého zboru, z juhu a juhovýchodu postupoval 23. strelecký zbor. Proti prúdu Dunaja vyplávala Dunajská vojenská riečna flotila a z priestoru severne od Rusoviec podporovala paľbou boje pozemných vojsk. Druhá sulinská brigáda riečnych člnov podporovala 23. strelecký zbor a 1. kerčská brigáda riečnych člnov podporovala 10. strelecký zbor 46. armády postupujúci po pravom brehu Dunaja na Petržalku,“ vysvetlil Šumichrast.
V týchto dňoch sa prestalo pracovať v štátnych úradoch a aj vo fabrikách. Nefungovala mestská hromadná doprava. Mesto zostalo bez dodávok elektriny a plynu. Ustupujúce vojská vyrabovali významnejšie továrne, zničili Most Milana Rastislava Štefánika. Na mieste neskôr Červená armáda postavila Starý most. Podpálili aj niekoľko administratívnych budov.
Línia dotyku vojsk s nepriateľom sa nedala presne určiť. Večer 3. apríla prebiehala nasledovne: Pekná cesta, Dynamitka a priestor k okraju mesta, Jurajov dvor, Trnávka, Trnavský dvor, Pálenisko a Dunaj. Dalo sa predpokladať, že sa nepriateľ počas noci z 3. na 4. apríla pokúsi stiahnuť časť vojsk do ďalšej obrannej línie za riekou Moravou. Sovietske vojská tieto zámery chceli čo najviac zmariť.
V druhý deň oslobodzovania Bratislavy sa najtuhšie bojovalo o Bratislavský hrad a jeho okolie vrátane Červeného kríža. „Ovládnutie hradu bolo nevyhnutné najmä z dvoch dôvodov. Prvý spočíval v tom, že nacistická obrana na hrade mala v dostrele niektoré časti centra mesta a druhý - hlavný - v tom, že fašisti odtiaľto plne kontrolovali cestu pozdĺž Dunaja k Mlynskej doline a Karlovej Vsi, teda dnešné Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu,“ vysvetlil pre TASR historik.
Okrem už vyššie spomenutých jednotiek mali na oslobodení mesta podiel aj sovietska 27. gardová tanková brigáda a 2. tankový pluk rumunskej armády. Obe jednotky nasadil veliteľ 7. gardovej armády na smere hlavného úderu. Obe tankové jednotky pôsobili ako tanky priamej podpory pechoty, prevažne v zostave úderných skupín prvosledových divízií.
Oslobodenie priestoru hradu malo vplyv aj na zavŕšenie oslobodenia celej západnej časti Bratislavy. Okolo 17. hodiny sovietske gardové jednotky dosiahli Mlynskú dolinu a postupovali na Karlovu Ves. Ešte vo večerných hodinách ju oslobodili. Večer došlo k najprudším bojom v Lamači, kde nepriateľ nasadil aj delostrelectvo v snahe čo najdlhšie udržať túto jedinú ústupovú cestu.
Počas priamych bojov o Bratislavu padlo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. „Nezabúdajme na utrpenie, bolesť a strádanie sovietskych, rumunských a československých vojakov, ktorí nám priniesli slobodu. Nezabúdajme ani na utrpenie civilného obyvateľstva, ktorému nemecké okupačné vojenské a bezpečnostné jednotky a ich slovenskí prisluhovači vzali nielen ich domovy a majetok, ale v mnohých prípadoch aj to najcennejšie, ich životy,“ zdôraznil záverom Šumichrast.
Apríl 2025
