Moreplavec Magalhăes dokázal pred 500 rokmi, že Zem je guľatá
Predstavy cirkvi vyvrátil a tvár modrej planéty definitívne potvrdil.
Sevilla/Bratislava 20.09.2019 (TASR)
Za názor, že Zem je guľatá sa v stredoveku upaľovalo. Ešte koncom 15. storočia totiž prevládalo presvedčenie, že Zem je plochá ako doska, ktorú buď ohraničuje plot, alebo na okraji ktorej padá voda do obrovských jaskýň. Predstavy cirkvi vyvrátil a tvár modrej planéty definitívne potvrdil až portugalský moreplavec Fernăo de Magalhăes. V piatok 20. septembra uplynie presne 500 rokov odvtedy, kedy sa ním vedená námorná výprava vydala na plavbu, aby ako prvá v dejinách oboplávala svet.
Fernăo de Magalhăes (dnes vo viacerých jazykoch prezývaný Fernando Magellan) sa narodil na jar 1480 v dedinke Sabrosa pri severoportugalskom meste Porto v rodine vidieckeho šľachtica. Hoci už ako 10-ročný osirel, učitelia v ňom prebudili záujem o astronómiu, námorné vedy a kartografiu. Od malička sníval o veľkých objavoch a ďalekých cestách. Údajne ho učil aj kartograf Martin Behaim, ktorý v roku 1492 vytvoril najstarší zachovaný zemský glóbus.
Na more sa Magalhăes dostal prvýkrát ako 25-ročný, keď sa stal členom výpravy do Indie. Tridsaťročný už bol skúseným námorným kapitánom i vojakom, ktorý preplával stovky míľ a vyznamenal sa v mnohých bitkách. Tie mu pripomínali aj zranenia. Najvážnejšie utrpel v roku 1513 v Maroku, kde ho nepriateľ trafil kopijou do nohy a odvtedy kríval.
Po návrate do Portugalska opustil pre rozpory s vojenským veliteľom armádu a u portugalského kráľa Manuela I. upadol do nemilosti. Hnaný túžbou po poznaní odišiel v roku 1517 do Španielska, kde sa pustil do plánovania veľkej cesty. Vďaka skúsenostiam a povesti vynikajúceho kapitána sa mu podarilo získať priazeň španielskeho kráľa Karola V. pre svoj plán – objaviť západnú cestu do Indie, dostať sa na ostrovy s korením a pritom sa vyhnúť portugalským vodám. Magalhăes dostal už 22. marca 1518 od španielskeho kráľa povolenie a právo stať sa guvernérom v krajinách, ktoré objaví.
Viac ako rok trvali prípravy na expedíciu až nadišiel 20. september 1519 a päť lodí s vyše 230 námorníkmi na palube sa vydalo zo španielskej Seville na plavbu okolo sveta. Magalhăes mal na vlajkovej lodi Trinidad na orientáciu k dispozícii iba historický astronomický prístroj astroláb a Jakubovu palicu - prístroj slúžiaci na určovanie vzdialenosti dvoch hviezd od horizontu.
Prvou zastávkou bol najväčší ostrov Kanárskych ostrovov Tenerife, kde vypukli medzi členmi rozmanitej posádky prvé konflikty, pričom napätie znásobovala tiež zima, hlad a nervozita. Nezhody sa nepodarilo úplne vyriešiť, prepukali každú chvíľu až dokonca prerástli do vzbury, ktorej musel Magalhăes čeliť na jar 1520 v patagónskej zátoke San Julian. Tvrdo ju potlačil – vodcov dal popraviť a niekoľkých námorníkov vysadil na breh.
Výprava sa opäť vydala na plavbu 24. augusta 1520, ale už čoskoro prišla o svoju prvú loď Santiago, ktorá stroskotala v búrke. Veliteľ druhej lode San Antonio sa aj s posádkou rozhodol dezertovať, obrátil kormidlo a vrátil sa do Španielska.
Vytúžený 600 kilometrov dlhý prieliv pri Ohňovej zemi sa podarilo objaviť 21. októbra 1520. Magalhăes mu dal meno Kanál všetkých svätých, ktorý však nesie meno svojho objaviteľa. Týmto prielivom preplával do oceánu. Nazval ho Tichý z vďačnosti, že po celé tri mesiace plavby nezažila výprava ani jednu búrku.
Posádku však decimoval hlad a choroby, ktorým viacerí muži podľahli. "V stredu 28. novembra 1520 sme opustili úžinu a vplávali sme do Tichého mora. Plavili sme sa tri mesiace a dvadsať dní a za tú dobu sme nezjedli vôbec nič čerstvé. Sucháre, ktoré sme mali jesť už neboli pečivom, ale prachom zmiešaným s červami, strašne páchnuce krysím močom. Mnoho dní sme to, čo nám červy ponechali, zapíjali žltou, skoro zhnitou vodou. Jedli sme aj hovädzie kože, ktorými bol potiahnutý hlavný sťažeň, aby sa oň nepredrelo stožiarové lano a často sme jedli aj piliny z dosák. Krysy sa predávali za pol dukátu kus, len keby ich bolo viac," opísal strádanie posádky Antonio Pigafetta - taliansky moreplavec, ktorý sa ako kronikár zúčastnil na prvej plavbe okolo sveta.
Na kosť vychudnutých 150 mužov dorazilo 6. marca 1521 k Zlodejským ostrovom (dnešné Mariánske ostrovy), kde našli dostatok jedla a pitia. Už o tri dni vyplávala výprava opäť na more a smerovala k východnému pobrežiu Filipín. Práve tam, na ostrove Limasawa sa Magalhăes utvrdil v tom, že oboplával Zem a tá je guľatá. Desať rokov predtým tam totiž bol na portugalskej lodi, ktorá priplávala z opačnej strany.
Filipíny sa ale stali Magalhăesovi osudnými. Na ostrove Cebu prijali výpravu priateľsky a domorodci dokonca prestúpili na kresťanstvo. Portugalský moreplavec sa spriatelil s tamojším náčelníkom a sľúbil mu pomoc pri konflikte s vládcom susedného ostrova Mactan. Keď domorodci, podporovaní niekoľkými desiatkami Európanov priplávali 27. apríla 1521 na člnoch k ostrovu Mactan strhol sa boj. Jeden z otrávených šípov zasiahol aj Magalhăesa.
"Zabili naše zrkadlo, naše svetlo, útechu našu a skutočného vodcu," napísal kronikár Antonio Pigafetta. Španieli chceli telo kapitána dôstojne pochovať, čo sa im ale nepodarilo, pretože domorodci im ho nevydali ani keď ho chceli vykúpiť.
Zvyšok námorníkov pokračoval v plavbe pod vedením kapitána Sebastiána del Cana na Borneo a Molucké ostrovy, kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa. Len s jednou loďou Victoriou dorazila výprava po troch rokoch (6. septembra 1522) naspäť do Španielska. Z viac ako 230 mužov prežili prvú plavbu okolo sveta iba 18, ktorí boli po návrate takí vďační, že prešli bosí a so sviečkami v rukách dva kilometre do kaplnky, kde sa nebohý moreplavec Fernăo de Magalhăes modlil za úspech expedície.
Zdroj: Dejiny Európy (1992), www.rtvs.sk, www.zem.estranky.sk, www.historickarevue.com