Samo Chalupka zomrel pred 140 rokmi
Patril k najvýznamnejším predstaviteľom slovenského romantizmu
Bratislava 24.05.2023 (Skolske.sk)
Samo Chalupka sa narodil 27. februára 1812 v rodine evanjelického farára Adama Chalupku (matka Anna, rod. Pruniová) v obci Horná Lehota.
Základy školského vzdelania získal od svojho otca. Oporou mu bol profesor Matej Stavkovský, ktorý mu nielenže pomáhal v štúdiu, ale zásoboval ho slovenskými knihami a nedal mu nikdy inú knihu, kým mu nevyrozprával obsah predošlej. Stavkovský ukázal mladému Samovi cestu k slávizmu a mal vplyv na vytýčenie jeho životného cieľa. Od roku 1824 študoval na gymnáziu v Kežmarku, kde sa mu po prvýkrát dostala do rúk Kollárova Slávy dcera.
Od roku 1827 študoval filozofiu a teológiu v Bratislave. Tu sa bližšie spriatelil s Jankom Matúškom , Danielom Lichardom, Karolom Štúrom. Samo a jeho priatelia sa často stretávali s Ľudovítom Štúrom. V roku 1829 založili Spoločnosť českoslovanskú.
Samuel Chalupka postupne dospel k presvedčeniu, že češtinou sa nedá pozdvihnúť národné povedomie slovenského ľudu, preto začal intenzívnejšie študovať slovenčinu, postupne sa oboznamoval so slovenskými porekadlami, prísloviami, piesňami. Následne sám začal tvoriť v slovenčine a uverejňovať svoje diela vo Vlasteneckom kalendári. V čase povstania poľskej šľachty v roku 1830 sa ako dobrovoľník vydal do Poľka. V bojoch pri Haliči bol zranený. Po uzdravení pôsobil ako vychovávateľ, ale túžba po ďalšom vzdelaní bola silná. Od roku 1833 pokračoval vo svojich štúdiách vo Viedni. Po návrate do vlasti roku 1834 ho požiadal Samuel Tomáši o spravovanie fary v Chyžnom. Tu pôsobil rokoch 1834 – 36. V roku 1836 sa stal farárom v Gemerských Tepliciach . Po otcovej smrti roku 1840 zaujal jeho miesto v Hornej Lehote, kde žil do smrti.
Samuela Chalupku právom zaraďujeme k významných slovenským, národným buditeľom 19. storočia. Bol členom spolkov Vzájomnosť, Tatrín, spolutvorca Memoranda národa slovenského a roku 1863 stál pri zrode Matice slovenskej. Popri svojom kňazskom povolaní sa intenzívne venoval literárnej tvorbe. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, básne angažované za politický program národného oslobodenia, historické epiky a spevy - sa tiež niesli v národnom duchu a stretali sa s veľkou obľubou čitateľov.
K najznámejším jeho dielam patria napr.: Mor ho!, Turčin Poničan, Likavský väzeň, Boj pri Jelšave …. a ďalšie, ktoré zaujmú i čitateľa 21. storočia.