Bratislava 14. októbra (TASR) - Ak hovoríme, že Ty to spravíš, že prosíme Vás, píšeme zámená s veľkým písmenom?
Posledné Pravidlá slovenského pravopisu z roku 2000 hovoria o tom, že veľké písmená píšeme na znak úcty (s. 75) v korešpondencii, keď oslovujeme zámenami konkrétne osoby v priamom písomnom styku (súkromnom aj úradnom) – v listoch, blahoželaniach, mailoch a iných písomných prejavoch. Týka sa to len tvarov Ty, Tvoj, Vy a Váš. Nezáleží, či v tomto prípade hovoríme o jednotlivcovi, alebo kolektíve (napríklad dvojica osôb, skupina či organizácia); či danému človeku tykáme, alebo vykáme.
Prostredníctvom veľkého začiatočného písmena vyjadrujeme úctu voči danému adresátovi/adresátom. Veľké začiatočné písmeno nie je nevyhnutné písať v SMS správach ani v neformálnej elektronickej komunikácii, ale netreba naň zabúdať pri oficiálnej komunikácii.
Napríklad: Pozdravujem Ťa, Mária. Prišiel mi Tvoj list. Blahoželám Vám k narodeninám. Je nám potešením spolupracovať s Vašou spoločnosťou.
V návodoch, pokynoch, reklame a iných podobných textoch píšeme malé začiatočné písmená – ty, tvoj, vy, váš. Rovnako aj v publikovaných rozhovoroch, bežných textoch.
Zvratný tvar zámena – sa, si, svoj – píšeme za každých okolností s malým písmenom.
Pravidlá slovenského pravopisu hovoria na rovnakom mieste aj o tom, že veľké začiatočné písmeno píšeme na znak úcty i v niektorých tituloch a osloveniach (prevažne historickej povahy). Napríklad pri akademických tituloch a osloveniach – Vaša Magnificencia, Vaša Spektabilita; v panovníckych a šľachtických tituloch – Vaša Excelencia, Jeho Excelencia, Veličenstvo, Výsosť; v tituloch vysokých cirkevných hodnostárov – Svätý Otec, Jeho Svätosť, Eminencia, Vaša Eminencia, v oslovení významných umelcov – Majstre.