Autor textu: TASR
21.02.2021

Pred 100 rokmi sa narodil Zdeněk Miler, tvorca filmového krtka

Rozprávka Jak krtek ke kalhotkám přišel zaznamenala obrovský úspech a na filmovom festivale v Benátkách získala hlavnú cenu, Benátskeho leva.

Snímka z filmu Jak krtek ke kalhotkám přišel, foto YouTube/Krtek / The Mole

Bratislava/Kladno 21. februára (TASR) – Animovanú postavičku malého čierneho krtka poznajú a milujú všetci detskí diváci od jedného do sto rokov. Krtko je kamarátsky, vždy dobre naladený, ochotný pomáhať ostatným, niekedy aj trochu šibalský a nezbedný. Svojmu tvorcovi Zdeňkovi Milerovi priniesol slávu a uznanie ďaleko za hranicami Českej republiky. Miler vytvoril okolo 50 animovaných filmov o krtkovi a kamarátoch s rôznou minutážou, ale tiež množstvo ďalších filmových diel, zároveň sa venoval ilustrácii kníh i voľnej výtvarnej tvorbe.
      
Od narodenia známeho českého výtvarníka, animátora a scenáristu Zdeňka Milera uplynie v nedeľu 21. februára 100 rokov.
      
Zdeněk Miler sa narodil 21. februára 1921 v Kladne. Od detstva rád kreslil, a tak bolo samozrejmé, že sa stane výtvarníkom. Vyštudoval Štátnu grafickú školu v Prahe a od roku 1938 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole umeleckého priemyslu. Druhá svetová vojna ho však prinútila štúdium prerušiť. Koncom roku 1941 nastúpil ako výtvarník do Baťových ateliérov kresleného filmu v Zlíne.
      
Po vojne školu dokončil a zamestnal sa v štúdiu Bratři v triku, ktoré viedol známy výtvarník Jiří Trnka. Dokonca práve Miler namaľoval postavičky troch kučeravých chlapcov v námorníckych tričkách, ktorí sa stali logom štúdia. Tu získal Miler skúsenosti nielen s animovaným filmom, ale aj s písaním scenárov. V roku 1948 debutoval dvoma filmami, bábkovou rozprávkou Červená karkulka a temnou rozprávkou O milionáři, který ukradl slunce podľa literárnej predlohy básnika Jiřího Wolkera.
      
V 50. rokoch sa venoval ilustrátorskej tvorbe predovšetkým pre deti a začal aj samostatne vystavovať. Kľúčový moment v tvorbe Zdeňka Milera nastal v roku 1954, keď dostal zákazku na film o výrobe plátennej košieľky. Miler premýšľal nad tým, aká zvieracia figúrka by mohla vo filme vystupovať. Napokon ho inšpiroval krtinec, o ktorý zakopol počas prechádzky. Rozhodla tiež skutočnosť, že krtko sa dovtedy neobjavil v žiadnych filmových rozprávkach, dokonca ani v známych "disneyovkách".
      
Miler sa snažil postavičku poľudštiť a výrobu košieľky zamenil za ušitie pekných modrých nohavičiek. Vznikla rozprávka Jak krtek ke kalhotkám přišel, ktorá mala premiéru v roku 1957. Film zaznamenal obrovský úspech a na filmovom festivale v Benátkách získal hlavnú cenu, Benátskeho leva.


      
Hlasy zvieratkám prepožičali známi herci – František Filipovský, či Josef Hlinomaz. Išlo však o prvý a posledný film s krtkom, v ktorom sa rozprávalo. Vo všetkých ostatných už dialógy nahradili citoslovcia, či krátke slovíčka, ktoré nahovorili Milerove dcéry Kateřina a Barborka.
      
Ďalšie diely krtka na seba nenechali čakať – nasledovali Krtek a autíčko (1963), Krtek a raketa (1967) a Krtek a tranzistor (1968). Od roku 1970 už vznikali filmy v podstatne väčšom množstve. Niektoré diely sú vyslovene rozprávkami pre najmenších, v iných si nájdu metafory či prvky čierneho humoru aj dospelí diváci. V rozprávke Krtek a televizor (1970) je to zlovestné mumlanie odborníka propagujúceho jedy na drobné zvieratká, ktorý z televíznej obrazovky nabáda: "Zničit krtka, zničit krtka!". Inde sa vo filmoch objavuje výrazné ekologické či ľudské posolstvo – napríklad v polhodinových snímkach Krtek ve městě (1982), Krtek ve snu (1984), či Krtek filmová hvězda (1988). Napokon sa však vždy všetko dobre skončí.
      
Postupne vzniklo vyše 50 filmov s krtkom, ktoré Miler často tvoril na objednávku nemeckých televíznych spoločností. Umelec pracoval niekedy až 18 hodín denne. Popri tom však vytvoril aj filmy o šteniatku, či o cvrčkovi a ďalšie animované snímky – a to aj pre dospelých (napr. Romance Helgolandská, 1977). Dokopy vytvoril okolo 70 filmov a pre štúdio Bratři v triku pracoval až do roku 2002, keď odišiel do dôchodku.
      
Zdeněk Miler ilustroval tiež 40 kníh a získal viacero ocenení vyznamenaní doma i vo svete. V roku 1999 dostal od vydavateľstva Albatros ocenenie Zlatá paleta za viac než 5 miliónov predaných výtlačkov kníh, na ktorých sa podieľal. V roku 2001 mu udelili Cenu za celoživotnú prácu s detskou knihou. V roku 2006 získal štátne vyznamenanie Medaila Za zásluhy 1. stupňa.
      
Zdeněk Miler zomrel 30. novembra 2011 vo veku 90 rokov. Jeho životnou partnerkou bola výtvarníčka Emílie Milerová.

Čo treba vedieť o koronavíruse

Marec 2021

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-
-
-
Napíšte nám [email protected]