Pred 160 rokmi sa narodil Gustav Mahler, vizionár uznaný až po smrti
Mahlerova symfonická hudba, s výnimkou 8. symfónie Es dur - Symfónia tisícov, si našla vášnivých poslucháčov až po jeho smrti.
Kalište/Bratislava 7. júla (TASR) - V súčasnosti je rakúsky hudobný skladateľ a dirigent Gustav Mahler považovaný za jedného z najväčších tvorcov symfonickej hudby, za hudobného vizionára, ktorý predbehol svoju dobu. Počas jeho života, to tak nebolo, oveľa viac sa cenili jeho dirigentské výkony. Od narodenia Gustava Mahlera, autora deviatich dokončených a desiatej nedokončenej symfónie a piesňových cyklov Chlapcov čarovný roh či Piesne o mŕtvych deťoch, uplynie v utorok 7. júla 160 rokov.
Gustav Mahler sa narodil 7. júla 1860 v českej obci Kalište, neďaleko Humpolca v židovskej rodine. Patril do komunity, ktorá hovorila po nemecky. Pre svoj pôvod sa považoval za trojnásobného vyhnanca: Ako Čech medzi Rakúšanmi, ako Rakúšan medzi Nemcami a ako Žid na celom svete.
Po jeho narodení sa rodina presťahovala do Jihlavy. Ako chlapec prežil viaceré smutné okamihy. Zažil smrť siedmich súrodencov či domáce násilie. Hudbu vnímal od útleho detstva, počúval piesne pijanov v krčme jeho otca, hudbu v kostoloch a synagóge. Sprevádzali ho aj pochody jihlavskej vojenskej posádky.
Počas dospievania ho uchvátila hudba Richarda Wagnera, ktorého tzv. Gesamtkunstwerk (úplné umelecké dielo) už ako skladateľ propagoval. Od Wagnerovho antisemitizmu sa však dištancoval.
V roku 1871 začal študovať na pražskom gymnáziu, ale pre zlý prospech musel školu opustiť a vrátil sa do Jihlavy. Viedenské konzervatórium navštevoval v rokoch 1875 - 1880, kde sa spriatelil s Antonom Brucknerom, ktorého symfónie mali vplyv na jeho budúcu tvorbu.
Dirigentom v Halle sa stal v roku 1880 a od tej doby vystriedal množstvo koncertných a divadelných pôsobísk. Dirigoval v Ľubľane, Olomouci, Prahe, Lipsku a v Budapešti. Jeho vlastná tvorba sa však stretávala so značným odmietaním. Po premiére 1. symfónie d dur Titan v Budapešti sa písalo o jeho hudbe písalo ako o "chorobnom hluku" alebo "výplode nebezpečného kriminálnika".
Rozruch vyvolal aj Mahlerov sobáš s o 19 rokov mladšou Almou Schindlerovou v roku 1902. V tom čase bol riaditeľom viedenskej Dvornej opery, kde mal síce doživotnú zmluvu, ale pre nezhody sa funkcie riaditeľa v roku 1907 vzdal.
Odišiel do Spojených štátov amerických (USA), kde dirigoval v newyorskej Metropolitnej opere a v Newyorskej filharmónii. V USA mu však umrela dcéra a jemu samotnému zistili vážne ochorenie srdca.
Zlý zdravotný stav ho donútil vrátiť sa do Viedne, kde vo veku nedožitých 51 rokov 18. mája 1911 zomrel.
Mahlerova symfonická hudba, s výnimkou 8. symfónie Es dur - Symfónia tisícov, si našla vášnivých poslucháčov až po jeho smrti. Často hrávaná je 2. symfónia c mol a 3. symfónia d mol Panova. Známe sú Mahlerove piesňové cykly Piesne putujúceho tovariša, Chlapcov čarovný roh, Piesne o mŕtvych deťoch, Pieseň o zemi. Často sa hráva aj slávne Adagio, súčasť nedokončenej 10. symfónie Fis-dur.
K jeho pokračovateľom sa hlásili skladatelia ako napríklad Arnold Schönberg, Anton Webern, Dmitrij Šostakovič či Benjamin Britten. Schönberg ho nazýval "svätý Mahler". Pre Leonarda Bernsteina bol "temným prorokom, ktorý písal jemnú a ľúbeznú hudbu obklopenú veľkým smútkom".