Prvá rómska hudobná škola v Nových Zámkoch vznikla pred 170 rokmi
K 170. výročiu rómskej hudobnej školy a Nových Zámkoch a 160. výročiu narodenia slávneho novozámockého primáša Rómov Ľudovíta Kolompára – Komlósiho.
Bratislava 09.02.2026 (Skolske.sk)
Na rok 2026 pripadajú v Nových Zámkoch viaceré výročie. K nim patrí aj 170. výročie rómskej hudobnej školy a Nových Zámkoch a 160. výročie narodenia slávneho novozámockého primáša Rómov Ľudovíta Kolompára – Komlósiho. Na historické pozadie týchto výročí sme sa spýtali novozámockého učiteľa ZUŠ, predsedu Združenia pre vzdelávanie detí, mládeže a dospelých, PhDr.PaedDr. Ladislava Dráfiho, DiS.art., ktorý má od malička blízo k hudbe, ľudovým tradíciám a v neposlednom rade je aj znalcom rómskych zvykov, tradícií a lokálnej histórie rómskeho obyvateľstva.
Kto bol zakladateľom rómskej hudobnej školy?
- Bol ním kňaz, Ferdinand Farkas. Bolo o ňom známe, že bol veľkým zástancom Rómov.
- Bol Novozámčan?
Nie, narodil sa 19.10. 1827 v Želiezovciach, zomrel 16.3. 1876 Szentendre – pochovaný v Ondrochove. Teológiu študoval v meste Nagyszombat, štúdium ukončil v roku 1849 vo viedenskom Pázmáneu. Za kňaza bol vysvätený 28. októbra 1850. Stal sa kaplánom najskôr v Nyergesújfale a v rokoch 1851 – 1859 zakotvil v Nových Zámkoch. V tom čase tu pôsobili ako kňazi Jozef Csermák a Jozef Rendek.
Na jar v roku 1856 na vlastné náklady obnovil v Nových Zámkoch rómsku školu na rómsku hudobnú školu. Tento jeho počin bol uznania hodný a prispel k pozdvihnutiu kultúrnej úrovne zaostalejšej vrstvy Rómov. Spočiatku žiaci dostávali ošatenie aj potraviny.
- Vieme, že Ferdinand Farkas teda zaslúžil nielen o rómsku hudobnú školu, ale pokračoval v tradícii rómskej hudby na železničnej stanici. Je známe, čo ho k tejto myšlienke podnietilo?
Áno. Postupne sa situácia v súvislosti so zabezpečovaním prostriedkov pre chod školy zhoršovala. príspevky na školu sa znižovali a bolo potrebné hľadať si nových mecenášov, nové zdroje. Vtedy dostal F. Farkas nápad – poslať hrať rómskych muzikantov k „indóházu“ a neskôr na železničnú stanicu a vyzbierané peniaze použil na udržanie školy. Istý čas to takto celkom dobre fungovalo, no časom si rómski muzikanti pomysleli, že vyzbierané peniaze by sa zišli aj im a ponechali si ich na živobytie svojich rodín. Takto všetko Farkasovo úsilie vyšlo nazmar. Škola musela po desiatich rokoch zatvoriť svoje brány, napriek tomu, že mala dobré meno aj v zahraničí. Zaniklo tak jedno výnimočné zariadenie, ktoré prinieslo mnoho užitočného pre rómske obyvateľstvo Nových Zámkov. Zrodila sa však nová tradícia – cigánska hudba na železničnej stanici. Keďže na novozámockej stanici zastavoval každý vlak, najmä rýchliky, všetky čakalo príjemné prekvapenie. Vítala i lúčila sa s nimi cigánska kapela Rákócziho pochodom. Striedali sa pri tom dve štrnásť členné hudby.
-Starší Novozámčania často spomínali rómsku štvrť Pérov, odkiaľ vraj pochádzalo mnoho známych rómskym muzikantov, z ktorých sa viacerí preslávili aj v zahraničí. Mohli by ste nám priblížiť túto štvrť a život jej obyvateľov?
Je to tak. O Pérove sa hovorilo, ako o liahni muzikantov. Starší žijúci Novozámčania si ešte dobre pamätajú cigánsku štvrť nazývanú Péro. Pred 75 rokmi obývalo túto štvrť okolo 707 obyvateľov. Bolo tam päť uličiek a 81domov. V izbách o rozlohe 3 x 3 metre bývalo niekedy aj 10 osôb. V domoch, ktoré boli stavané z blata, sa ľudia usilovali udržiavať čistotu. V 30 - tych rokov 20. storočia v novozámockej osade Péro žilo v malých domčekoch veľa muzikantov, kováčov a obchodníkov. Títo sa spoločne nazývali „ungrorómovia“. Len málo z nich ovládalo rómsky jazyk, v prevažnej väčšine sa dorozumievali po maďarsky. Možno práve preto sa vedeli lepšie prispôsobiť vtedajšej spoločnosti. Do tejto skupiny nepatrili olašskí Rómovia, bíreši či korytári. Najťažšiu prácu mali kováči. V osade bolo viacero kováčskych dielní. Svoju dielňu tu mal Gabriel Dráfi, Michal Dráfi, Jozef Dráfi a Michal Farkaš. Vyrábali rôzne náradie a predávali to na trhu. V tom čase, hlavne po vojne neexistovali obchody s náradím. Často pracovali od skorého večera až do rána, aby potom ráno mohli ísť predávať na trh. Boli medzi nimi aj taký šikovní, ktorí si vedeli obstarať veľké objednávky.
Rómovia - obchodníci mali väčšinou kone a vozy a svoj tovar vozili na predaj do dedín. Predávali predovšetkým ovocie a zeleninu. K najznámejším obchodníkom patrili: Mária Farkašová, Štefan a Pavol Dráfiovci, Vilma Dráfiová rodená Paradiová a mnohí ďaľší.
Táto osada sa stala aj liahňou vynikajúcich muzikantov. O dobré meno novozámockej cigánskej hudby sa pričinili viacerí. Bol to napríklad Ferko Sárkozi, ktorý sa neskôr stal aj kapelníkom vojenskej hudby. Ďalším bol Július Hínyi – muzikant, ktorý nevedel čítať ani písať, ale hral tak, že až srdce plakalo. Keď si ho vypočul známy primáš Antal Kóczi, hneď ho angažoval do svojej kapely. Jedným z nich bol aj slávny primáš Ľudovít Kolompár – Komlóši, ktorý sa narodil pred 160 rokmi. V celoštátnej súťaži primášov získal vavrínový veniec a v r. 1903 na hudobnej súťaži mu udelili zlatú medailu. Ľudovít Kolompár - Komlósi bol v Komárne ustanovený za slovenského cigánskeho kráľa. Jeho umenie obdivovali nielen u nás doma, ale tlieskala mu Budapešť, Viedeň, Berlín i Londýn. V súčasnosti jeho meno novozámockí hudobníci udržujú v povedomí mladej generácie huslistov s celoslovenskou husľovou súťažou Zlaté husličky.
. Tradícia muzikantov v Nových Zámkoch nevymrela. Mohli by ste nám priblížiť pár známych muzikantských osobnosti?
K najznámejším novozámockým muzikantom, ktorí išli v šľapajách Ľudovíta Kolompára - Komlóšiho podávajú si štafetu z otca na syna, patria v súčasnosti nasledovné dynastie rodín: Kolompárovci, Patkólovci, Virághovci, Dráfiovci, Lakatošovci, Kotlárovci, Končekovci, Dӧmeovci, Farkašovci, Rikoňovci a mnohí iní, ktorí v súčasnosti pôsobia na slovenských hudobných pódiách a v umeleckých školách. Mnohí z nich vyhrávajú v Budapešti, Viedni, Nemecku, Švajčiarsku, Anglicku, USA v známych kapelách. Našťastie táto tradícia nevymrela, dodnes veľa muzikantov reprezentuje naše mesto na Slovensku v zahraničí v rôznych žánroch hudobného a folklórneho umenia, kde nechýba popp, jazz a vlastné skladby. V súčasnosti viaceré umelecké školy neustále vzdelávajú a vychovávajú hudobníkov v 21.storočí, kde študujú aj Rómovia, a neskôr pokračujú v štúdiu na konzervatóriách, vysokých hudobných pedagogických katedier, múzických umení nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Myslím, že povinnosťou každého z nás je uchovávať dedičstvo našich predkov a zveľaďovať ho.
Ďakujem za rozhovor.
Február 2026
