Jazykovedci sa zhodujú, že nárečové odlišnosti sú aj v pomenovaní rodinných príslušníkov a vzťahov.
Miloslav Smatana z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied priznáva, že nárečia sú pre jazykovedcov inšpirujúce všetkým, čo sa v nich skrýva.
Ján Chalupka študoval v Brezne, Ožďanoch, v rokoch 1805 - 1809 na lýceu v Levoči a neskôr na kolégiu v Prešove a v Blatnom Potoku (Sárospatak v Maďarsku).
Narodil sa 13. mája 1795 v Kobeliarove. Študoval na gymnáziu v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a neskôr v Jene v Nemecku.
Umelec tvrdí, že štúrovská generácia mala Hollého a Bernoláka vo veľkej úcte.
V roku 1820 vyšla jeho oslavná báseň na počesť Alexandra Rudnaya, v roku 1824 zbierka prekladov antických básnikov Rozličné básně hrďinské, elegiacké a lirické.
Jeho prvé literárne dielo Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom vyšlo ako prvá beletristická práca v bernolákovčine.
Vo svojej tvorbe venoval Bajza veľký priestor úvahám o osude slovenského jazyka.
Pred 180 rokmi sa Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža dohodli na zavedení novej spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia. Stretnutie sa uskutočnilo 11. - 16. júla 1843 na fare v Hlbokom.
Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 do zemianskej rodiny v obci Slanica. Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziu v Bratislave.
Verejnoprávna agentúra zverejní seriál profilov vybraných osobností, ktoré sa v 19. storočí podieľali na procese tvorby, kodifikácie a šírenia slovenského jazyka.