Predmier/Bratislava 24. júna (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. K popredným osobnostiam patrí aj katolícky kňaz a autor prvého slovenského románu Jozef Ignác Bajza.
Narodil sa 5. marca 1755 v Predmieri. V rokoch 1777 - 1780 študoval teológiu na viedenskom Pázmáneu. Po vysviacke za kňaza v roku 1780 pôsobil ako kaplán v Trnave a Ostrihome. V roku 1783 nastúpil na faru do Dolného Dubového. Tam počas 22-ročného pôsobenia napísal a vydal takmer všetky svoje literárne diela.
Bol známy prchkou a výbušnou povahou, pre ktorú sa dostal do sporov o slovenčinu s Antonom Bernolákom a Jurajom Fándlym i do konfliktu s vacovským biskupom, barónom Imrichom Perényim.
Vo svojej tvorbe venoval Bajza veľký priestor úvahám o osude slovenského jazyka. Svoju predstavu slovenčiny však prezentoval len v literárnych textoch bez toho, aby ju teoreticky odôvodnil. Bernolákovci ju odmietali akceptovať a ich dlhodobé vzájomné spory sú známe ako tzv. bernolákovské polemiky.
Jozefovi Ignácovi Bajzovi patrí prvenstvo v zavádzaní nových literárnych žánrov a tém do našej literatúry. Jeho prvú zbierku epigramov Rozličných veršuv knižka prvňa (1782) bratislavský cenzor odmietol dať vytlačiť. Tento neúspech však Bajzu neodradil a v roku 1783 vydal prvú časť románu René mládenca príhody a skúsenosti.
V tomto prvom slovenskom románe sa Jozef Ignác Bajza pokúsil o uplatnenie spisovnej slovenčiny v umeleckej literatúre. Jeho jazyk však nevychádzal z vtedajších gramatických zásad a vyvolal kritiku bernolákovcov.
Jozef Ignác Bajza zomrel 1. decembra 1836 v Bratislave.