Pri vykaní je sloveso v mužskom aj ženskom tvare vždy vyčasované v druhej osobe množného čísla (vy) - odišli ste, povedali ste to, poprosili ste...
Toto sloveso je nespisovné vtedy, ak ním chceme vyjadriť, že nám má niekto niečo vyplatiť, zaplatiť, uhradiť.
Nesprávne je podstatné meno doba použité pri označení kratších časových úsekov.
Niekedy hovoria o tom, že niečo šérujú (z angl. share), čiže sa s niečím podelia (materiálne) alebo niečo rovnako zdieľajú na sociálnych sieťach.
Výraz po prvé píšeme vždy oddelene, spolu sa to píše v češtine (poprvé).
Máme dva druhy medzier – bežnú a nedeliteľnú (keď sa chceme vyhnúť tomu, aby nastal zlom na konci riadka).
Častica snáď patrí medzi hodnotiace častice, podobne ako iste, ledva, možno.
Správna je iba jedna možnosť.
Ak vyjadrujeme neživotný predmet mužského rodu alebo osobné zámeno stredného rodu (ono), využijeme tvary naň, oň, doň, preň...
Ohybné zámeno taký používame v spojení s prídavnými a podstatnými menami.
Častou chybou býva uprednostňovanie zámena môj a jeho skloňovaných tvarov namiesto zámena svoj.
Príslovku vonku využijeme v situácii, keď chceme vyjadriť umiestnenie niečoho, čo sa nachádza mimo nášho obydlia, priestoru, mimo niečoho vnútorného.