Autor textu: Archív
02.02.2014

Len ten, kto si prejde peklom, vie oceniť krásu pokojných dní

Tento príbeh napísal sám život. Viem, na úvod strašné klišé.

Ružomberok 2. februára (SkolskyServis.sk)

A to niekto písal, že vraj ja nepoznám frázy. Ale táto fráza je výstižná. Kiežby to všetko bolo iba výmyslom. V hlavných úlohách Emília, syn Pavel a vnuk Paľo. Vo vedľajších sa predstavia alkohol a marihuana. Obe takmer legálne drogy akceptované spoločnosťou.

No aj malé zlo vie napáchať katastrofy. Nie živelné. Životné. O stroskotaniach ani nehovoriac.

Emília je vidiecka žena, dlhé roky pracujúca na miestnom poľnohospodárstvom družstve. V mladosti jej veštica povedala, že si zoberie muža v uniforme a bude mať dve deti. Našla si železničiara a mala dve deti. Staršia dcéra Jana sa už v dvadsiatich rokoch vydala a dnes žije už dvadsiaty tretí rok po boku môjho otca. Aj mladší Pavel sa oženil. Ale to už bol trošku iný príbeh.

Zobral si celkom peknú blondínku z Moravy. Už bola rozvedená a mala tri dospievajúce deti. Len ako to už býva, vonkajšia krása zatemní všetky nedostatky. Dostal dobre platenú prácu a chodil na týždňovky do Bratislavy. Onedlho zostala Hana tehotná. Všetko by bolo tak, ako to má v slušných rodinách byť, keby nebolo alkoholu. Kým bol Pavel v práci, Hana vysedávala s chlapmi v krčme. Svokrovci ju viackrát našli opitú a vyzlečenú pred dverami domu či pod autom na parkovisku. Tehotnú. Ani po narodení malého Paľka sa nič nezmenilo. Malé blonďavé chlapča nechávala samo doma len s jedným suchým rožkom, kým ona sa spíjala v neďalekom pohostinstve.

Nasledoval rozvod, z ktorého sa Pavel nikdy poriadne nespamätal. Začal piť aj on. Trojročného Paľka si k sebe zobrala stará mama, ktorá sa dodnes o neho stará. Pamätám si, ako pahltne jedol rožok, lebo sa bál, že viac nedostane. Aj na jeho uplakanú tvár v okne, keď babka s dedkom odchádzali na chalupu opatriť statok a on zostal sám doma. Keď videl mamu, pustil sa do hysterického plaču a schovával sa pod sedadlo auta. Po Hane je doteraz vyhlásené pátranie. Do dnešného dňa od nej Emília na Paľka nevidela ani cent. A to už má sedemnásť rokov.

O Pavlovi vôbec nemožno povedať, že viedol usporiadaný život ako jeho sestra. Alkohol ho pripravil o všetko. O rodinu, o strechu nad hlavou, o perspektívu. Po rozvode sa spustil, začal piť, striedal zamestnania. Odišiel pracovať do Čiech, kde si našiel niekoľko priateliek. Rovnako stratené existencie. Neskôr sa mu do cesty priplietol podvodník. Ponúkal mu pôžičku, aj keď bol nezamestnaný. Podpísal, dostal len časť sľúbených peňazí, ostatné boli províziou pre sprostredkovateľa. Našiel si prácu na stavbe, aby mohol požičané peniaze splatiť. Lenže nebol zaistený. Padol z lešenia. Z ôsmeho poschodia. Zázrak, že prežil. Niekoľko týždňov strávil v nemocnici, hlavu mal ako melón. Po prepustení bol práceneschopný a podľa slov doktora bol jeho stav vážny, jeho zranenie nebolo zlučiteľné ani len s kvapkou alkoholu. No piť neprestal.

Prišiel späť na Slovensko. Na starej chalupe začal s opravnými prácami, zhodil omietky, prevrátil všetko na ruby. Dodnes je tam všetko tak, ako Pavel nechal. Práce nikdy nedokončil. Na chalupu si ešte predtým doviedol priateľku, s ktorou pomíňali hromadu vody a plynu. Narobili niekoľkotisícový dlh. Ak Emília nechcela prísť o rodičovskú chalupu, musela sa dohodnúť na splátkovom kalendári a synove dlhy splatiť.

Keď Pavel nepil, bol to skvelý, tichý a pracovitý človek. No keď si vypil, zobudilo sa v ňom zviera. Bol agresívny, neváhal udrieť otca ani matku, špinavo každému nadával, rozbíjal nábytok v byte. Dodnes je na spálňových dverách odtlačok jeho päste. Púšťal si nahlas rádio i v neskorých nočných hodinách, vyspevoval. A štangmasti od vedľa videli, ako sa Emília trápi, a napriek tomu ho vynukovali čučom a nútili ho piť. Polícia bola v dedine takmer každý deň.

Opitý šoféroval auto bez dokladov a bez značiek. Dostal sa na dva roky do väzenia. Babka mu pravidelne posielala balíky, ktoré stáli desiatky eur. Žiletky, jedlo, kozmetiku, potreby na fajčenie,...Ale Pavel nepotreboval väzenie, potreboval sa liečiť. No náš systém mu liečbu nemôže nariadiť, musí sa sám pre ňu rozhodnúť. Po návrate z väzenie sa všetko začalo odznova. Opäť alkohol, agresivita, krik. Dvakrát na seba zavolal políciu aj záchrannú službu a žiadal, aby ho odviedli na psychiatriu. Zobrali ho do Trenčína, odkiaľ volali Emílii, aby si pre neho prišla, že ho nemajú kam dať. Na druhý deň bol späť. Na Vianoce sme mu kúpili darčeky a keď sme sa ho pýtali, ako sa mu páčili, začal plakať, že on nám nemohol nič dať. Objala som ho a povedala mu, že pre mňa je najkrajší darček to, že je dnes triezvy. Bol to naozaj skvelý a dobrý človek keď nepil.

Krátko po Vianociach pojedol babke všetky lieky, čo našiel a zapil to alkoholom. Odpadol a udrel si hlavu o chladničku. Upadol do kómy, doktori mu nemohli vypumpovať žalúdok, aj keď kombinácia liekov bola prisilná a báli sa, že mu odídu obličky. Nakoniec sa stihol prebrať včas. Doktori ho chceli onedlho pustiť domov. Človeka, ktorý si práve siahol na život. Dnes má nález na hlave a najbližšie tri mesiace strávi na psychiatrickej liečebni. Čo bude potom, je otázne.

Jeho syn, Paľko, žije už štrnásty rok u svojej babky. Tá sa o neho od mala s láskou starala. No alkohol sa podpísal aj na jeho vývoji. Po strašných zážitkoch s matkou to bol tichý a zakríknutý chlapec. Navštevoval internátnu školu pre nehovoriacich, potom sa začlenil medzi normálne deti a chodil na základnú školu. Nikdy nebol vynikajúcim žiakom, spočiatku patril k šedému priemeru, neskôr v puberte ledva prechádzal. Na konci už ani nezvládol dokončiť základnú školu. Emília mu vybavila stredoškolské vzdelanie na poľnohospodárskej škole, popri tom si dokončoval základné vzdelanie. Dnes už má aspoň to, aj keď len vďaka babkiným snahám a apelom na učiteľov. Na strednú odmietal chodiť, flákal sa, žiadal od babky ospravedlnenky. Po tom, čo mu našli marihuanu, ho zo školy definitívne vylúčili.

Áno, marihuana. Paľo sa dostal do zlej partie a začal pravidelne fajčiť trávu. Doma nič nerobil, ani len slamkou nepreložil. Prácu si ani nehľadal. Celé noci sa flákal, chodil domov nad ránom a do obeda spal. Emília sa uprostred noci budila a bola nervózna z toho, kde je jej vnuk. No aj marihuana niečo stojí, ani tá dnes nepadá z neba a nikto ju blonďavému chlapcovi pre jeho pekné modré oči nedá. A keďže jeho babka nemala peniaze a všetky minula aj na stravu pre neho, začal kradnúť. Najprv vynášal vlastným starým rodičom z domu všetko, čo sa dalo speňažiť, potom niekoľkokrát vykradol chalupu a odniesol materiál do zberných surovín a nakoniec s pochybnou partiou začal po nociach vyšší level získavania peňazí. Babke z toho nedal ani cent na chleba. No napriek tomu bez hanby denne zjedol aj celý peceň. Aj keď jej odtrhol od úst. Žene, ktorá sa o neho postarala a dala mu strechu nad hlavou a svoju lásku. Ktorá mu bola ako mamou.

Pavel a Paľo. Dvaja márnotratní synovia. Mnohí Emílii vyčítajú, že si také zmije chová na prsiach. Že ich už dávno mala poslať na ulicu. Lenže Emília je žena s veľkým srdcom a hlavne, je to matka. A nikto nemôže pochopiť toto materinské spojenie, ktoré strpí mnoho úderov. Spolu s manželom by si teraz mali v pokoj užívať dôchodcovské dni. Lenže tomu tak nie je. Len čo im prídu peniaze na účet, hneď aj zmiznú. Emília spláca synove dlhy, vybavuje za neho súdne konania, behá po úradoch a vybavuje všetky papiere. Dbá na to, aby mal jej vnuk vždy čo do úst a na seba.

Kedysi to bola silná a energická žena. Dnes má o dvadsať kíl menej, tvár má zbrázdenú vráskami, objíma vás vykĺbeným ramenom. Ani len s tým nejde doktorovi, vraj je potrebná operácia a ona si nemôže dovoliť ležať v nemocnici. Musí sa postarať o kozu a sliepky a, samozrejme, aj o svojho milovaného manžela.

Čo by len dala za jeden pokojný deň. Za deň bez súženia a strachu o to čo bude zajtra.

Napriek tomu, že jej trápenie vyžaruje z tváre, nikdy ju neopustí humor. Keď sa jej ľudia v dedine spýtajú, prečo tak schudla, odpovedá, že truhly sú dnes drahé a tak zhodila pár kíl, aby sa s dedkom zmestili do jednej. Aj keď jej syn a vnuk veľmi ubližujú, nikdy na nich nezanevrela a neľúbi ich o nič menej.

Alkohol zobral Pavlovi naozaj veľa. Nežije, prežíva. S exekútormi na krku, bez manželky a milujúcich detí, bez trvalého bydliska a bez akejkoľvek nádeje, že niekedy bude ešte dobre. Malý Paľo vyrastal bez mamy, s opitým otcom pred očami, dostal sa do zlej partie...aký dobrý príklad si mohol vziať do života? Aj keď sa Emília snažila dať mu to najlepšie zo seba, nezabránila najhoršiemu. Už len dúfať, že marihuana je to jediné, čím si kazí život. Áno, dnes si mladí ľudia myslia, že trocha koksu je dobrá vec na uvoľnenie a vymanenie sa zo stresu.

Čo treba vedieť o koronavíruse

Júl 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-

Prehľad udalostí:

· Deň hlavného mesta Astany (štátny sviatok, Kazachstan). Medzinárodný deň bozkávania
Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131