Fridrichová: Cieľom reformy je klásť vyššie nároky na myslenie žiakov

Foto: TASR

Bratislava 19. augusta (TASR) - Zmeny v základnom vzdelávaní, ktoré začnú platiť od septembra v prvých ročníkoch bežných základných škôl, nie sú o tom, že sa deti budú iba hrať alebo že sa znížia nároky na vzdelávanie. Cieľom je klásť vyššie nároky na myslenie žiakov. Pre TASR to uviedla riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM) Petra Fridrichová.

„Nestačí vedieť poučku naspamäť. Žiaci majú vedieť vysvetliť súvislosti, argumentovať, riešiť problémy a používať získané poznatky v rôznych situáciách,“ vysvetlila Fridrichová. Aktivizujúce metódy, experimenty či projektové úlohy nie sú cieľom samy osebe. Podľa Fridrichovej sú prostriedkom, ako sa deti učia hlbšie porozumieť učivu. „Veľký dôraz sa pritom kladie na reflexiu, teda na to, aby žiak vedel pomenovať, čo sa počas hry, experimentu, bádania či overovania dialo, o aký jav išlo, ako je možné individuálnu skúsenosť zovšeobecniť - pomenovať, čo sa naučil,“ povedala. Rovnako dôležité je rozumieť významu poznania a tomu, ako je možné nové poznatky využiť v praxi.

Počas troch rokov dobrovoľného zavádzania kurikulárnej reformy na základných školách podľa Fridrichovej získali množstvo spätnej väzby od škôl. „Práve školy, ktoré už podľa nového štátneho vzdelávacieho programu učia, potvrdzujú, že deti sú aktívnejšie, viac spolupracujú, učia sa premýšľať nad problémami a lepšie prepájajú poznatky medzi jednotlivými predmetmi,“ objasnila.

Fridrichová pripustila, že sa stretávajú aj s názormi, že zmena kurikula nebude účinná. Rovnako aj s tým, že ide len o „nejaké hranie sa s deťmi počas vyučovania“. Ako tvrdí, veľká časť z týchto názorov však vychádza zo zjednodušených predstáv alebo z neúplných informácií o tom, čo reforma v skutočnosti prináša.

Väčšina škôl sa na zmeny pripravuje už niekoľko mesiacov v spolupráci s pracoviskami NIVaM. Pre učiteľov prvých ročníkov boli zorganizované metodické dni a odborné podujatia napríklad o tom, ako si pripraviť učebné osnovy, ako učiť v kontexte zmien v základnom vzdelávaní, kde hľadať zdroje či ako sa zosieťovať s ďalšími učiteľmi v regióne či meste.

„Do dobrovoľného zavádzania sa v priebehu troch školských rokov zapojilo takmer tisíc základných škôl, no mnoho informácií bolo dostupných všetkým školám. Napríklad v podobe online bezplatných webinárov na témy o kurikulárnych zmenách, online kurzov, metodických príručiek či sprievodných materiálov, teda celého portálu www.ucime.vzdelavanie21.sk, kde sú k dispozícii rôzne praktické materiály pri príprave na zavádzanie a pri samotnej implementácii kurikulárnych zmien,“ vysvetlila Fridrichová.

„Je prirodzené, že každá väčšia zmena prináša otázky aj obavy. Je prirodzené, že nie všetci učitelia alebo školy boli od začiatku s reformou stotožnení. Takéto situácie sme zažívali už počas prvých rokov dobrovoľného zavádzania,“ povedala riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania NIVaM. Skúsenosti však podľa jej slov ukázali, že keď majú školy dostatok informácií, odbornú podporu vo forme konzultácií a výmeny skúseností a najmä dostatočný čas na postupné zavádzanie zmien, počiatočné obavy či neistota sa výrazne zmierňujú a učitelia, ako aj rodičia žiakov zisťujú pozitívne efekty zmien.