Hranice poskytujú deťom istotu a pocit bezpečia

Foto: Piatnik

Bratislava 30.01.2026 (OTS/Skolske.sk)

Zároveň ale svojim spôsobom prispievajú k ochrane vzťahov, pretože ak sú doma jasné pravidlá, znižuje to počet konfliktov a prináša viac pokoja.  Dieťa sa postupne dokáže lepšie orientovať vo svete a pripravuje sa na pravidlá, ktoré bude stretávať všade. V školskom prostredí, v kolektíve, v živote.

Hranice sú „tréning“ 

Dávať deťom hranice je dôležité, lebo im pomáhame cítiť sa bezpečne, pochopene  a sebavedomo. Detská psychologička Michaela Artemiou si myslí, že zdravé hranice by mali byť pre dieťa predovšetkým jasné a zrozumiteľné . Dieťa potrebuje presne vedieť, čo môže a čo nie. „Vznikať by mali z rešpektu k dieťaťu a jeho potrebám a fungovať budú iba vtedy, keď ich dospelí dokážu dodržiavať dôsledne a jednotne. Veľmi dôležitá je aj predvídateľnosť, to znamená rovnaké pravidlá a dôsledky platné včera, dnes aj zajtra vytvárajú u dieťaťa pocit istoty a bezpečia. Veľmi dôležité je si uvedomiť, že hranice majú byť síce pevné, ale súčasne aj láskavé. Keď sa nám podarí spojiť jasné vedenie s rešpektom a láskavosťou, dieťa bude hranice vnímať naozaj ako oporu, nie len ako prísnu kontrolu. Práve vtedy majú skutočný výchovný význam.“

Hranice by mali zodpovedať veku a schopnostiam dieťaťa. Základným pravidlom pri nastavovaní hraníc je najmä dôslednosť. Hranica, ktorá dnes platí a zajtra nie, je pre dieťa mätúca. Inak dieťa nevie, čo očakávať. Učenie hraníc  nie je preto jednorazová záležitosť, ale proces. Rodič by nastavovaní hraníc mal rešpektovať emócie dieťaťa, ktoré odborníci odporúčajú pomenovať. Nemal by mu, ale dovoliť nevhodné správanie dieťaťa.

Pomáhajú učiť sa sebaovládaniu

Deti sa nerodia so schopnosťou regulovať emócie či správanie. Hranice im pomáhajú postupne pochopiť, ako sa správame, keď sme smutní, nahnevaní, či unavení. Rodičia sa pri nastavovaní hraníc stretávajú s hnevom dieťaťa. Podľa Artemiou hnev je prirodzená a normálna reakcia na frustráciu. „Dieťa nereaguje v hneve preto, že by bolo „zlé“, ale preto, že sa učí zvládať frustráciu a prežívané sklamanie. V takýchto situáciách pomáha pomenovať emóciu, ktorú u dieťaťa vidíme, zostať pokojný, udržať hranicu – hnev dieťaťa nie je dôvod na zmenu pravidiel a ponúknuť mu podporu – chvíľu na upokojenie či blízkosť. Pomôžeme tak dieťaťu pri získavaní skúsenosti, že emóciu sme prijali, ale hranice platia.“

Pripravujú na reálny život

Svet má pravidlá. Škola, práca, vzťahy – všade existujú hranice. Dieťa, ktoré ich pozná od malička, sa v dospelosti menej trápi konfliktmi a frustráciou. Užitočnou formou ako pozorovať svoje okolie a ich reakcie sú spoločenské hry. „Učia zvládať vlastné emócie a aj emócie ostatných. Vlastným príkladom môžeme deťom ukázať ako pracovať s pravidlami a učiť dieťa postupne kultivovať svoje prejavy. Pretože deti sa učia najmä pozorovaním správania dospelých,“ myslí si Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik.