Kto chráni a kto loví?
Po úplnej ochrane sa vlk opäť ocitol na zozname lovnej zveri. Oproti sebe teraz stoja ochranári a poľovníci, ktorých názory sa rozchádzajú.
Bratislava 02.05.2025 (Skolske.sk)
Po takmer štyroch rokoch celoročnej ochrany sa od 1. januára 2025 povolil lov vlka dravého. Tento krok vyvolal ostré diskusie medzi poľovníkmi a ochranármi. Poďla novej vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR je v sezóne 2025 povolený lov vlka do 15. januára s maximálnou kvótou 74 jedincov. V nasledujúcich rokoch bude lov možný od 1. septembra do 15. januára.
Vlk ako kľúč k rovnováhe v prírode
Ochranárske organizácie ako WWF Slovensko či Aevis spustili verejné kampane a petície proti lovu vlkov. Zorganizovali niekoľko protestov, kde apelovali na verejnosť, aby sa zapojila do ochrany vlkov. Vlky zohrávajú kľúčovú úlohu v ekosystéme ako vrcholové predátori. Regulujú populácie a menia správanie bylinožravcov, čo prispieva k zdravej rovnováhe medzi rastlinstvom a živočíšnymi druhmi. Denisa Záchenská, študentka forenznej a kriminalistickej environmentalistiky, zakladateľka združenia Očami prírody a poslankyňa vo Zvolenskej samospráve, uvádza konkrétny príklad: ,,Ak je populácia bylinožravcov nekontrolovaná a má možnosť sa dlho zdržiavať na jednom mieste, tak nadmerné spásanie môže zničiť vegetáciu, narušiť obnovu lesov a ovplyvniť život ďalších druhov, ktoré sú od vegetácie závislé. Taktiež to prispieva aj k prevencii a tlmeniu šírenia rôznych chorôb, ktoré v zdravom ekosystéme vlky odstraňujú lovením najslabších jedincov.’’ Odborníci nazývajú tento fenomén "trofická kaskáda". Krásne bol pozorovaný v Yellowstone, kde návrat vlkov oživil a posilnil celý ekosystém ako aj zmenil korytá riek a samotnú tvár krajiny.
Slovná prestrelka o regulovanom love
Vzťah medzi poľovníkmi a ochranármi je často polarizovaný. Určitá skupina poľovníkov vidí vlka ako konkurenta alebo akéhosi problémového jedinca, či atraktívnu trofej, ochrancovia prírody ho vnímajú ako nevyhnutnú súčasť ekosystému. Diskusie medzi týmito skupinami sú často plné emócií a nepochopenia, keďže sa strany navzájom častokrát nedokážu počúvať.
,,Zabíjanie vlkov má negatívne dopady nielen na biodiverzitu, ale aj na samotnú štruktúru vlčích svoriek. Vlky žijú v komplexných rodinných skupinách, kde má každý člen, ako aj v ľudských spoločenstvách, svoju rolu, ktorou zabezpečuje prežitie svorky. Zabitie môže silno narušiť ich sociálnu štruktúru a stabilitu. Toto núti svorku nachádzať neprirodzenú a ľahkú korisť, ako sú hospodárske zvieratá,‘‘ vysvetľuje Nicholas Ditri, študent forenznej a kriminalistickej environmentalistiky, člen združenia Očami prírody.
Na druhej strane poľovník Miloš Kekelak zastáva názor, že vlky sú premnožené a ich ochrana je neopodstatnená. ,,Môj názor na ochranu vlka je taký, že ochranári ho začlenili medzi chránené zvieratá len preto, aby mali prácu a aby ťahali peniaze na ich ochranu. Čo je úplne zbytočné, pretože vlk nemá predátora. Robí to obrovské škody, množí sa to bez problémov. Nevidím dôvod, prečo chrániť tieto divé šelmy. Chrániť vlka je chorý návrh.’’ Poľovníci upozorňujú, že vlk ako psovitá šelma má ročne 4 až 6 mladých, čo v priebehu niekoľkých rokov predstavuje obrovský nárast populácie. Aj keď niektoré jedince zahynú po zrážke s autom, nespôsobuje to viditeľné zmeny pri ich premnožení. Poľovníci preto apelujú na dôležitosť regulácie.
"Však ono to do tej prírody patrí, len nie v takom premnožení. Ochranári dajú fotku zastreleného vlka, ale už nedajú fotky obžratej jelenice niekde v potoku. Oni povedia, že vlk si vyberá slabé jedince, ale vlk na to nemá rozum. Loví všetko – aj trofejové, silné jedince. Koľko potrebuje, toľko loví," uviedol Miloš Kekelak. Poľovníci upozorňujú, že by nekontrolovaná ochrana dravcov mohla viesť k úbytku iných druhov zveri na Slovensku. Zdôrazňujú, že poľovníctvo nie je len o love, ale aj o starostlivosti o zver a udržiavaní rovnováhy v prírode. Podľa slov Kekelaka sa strieľajú všetky zvery. Akurát pekné jedince ostávajú, aby potomkovia boli čo najlepší a čo najsilneší. Vždy sa strieľa len tá horšia zver. Každej zveri treba venovať adekvátnu starostlivosť – premnoženú zver treba regulovať a o tú, ktorej je málo sa treba starať a spraviť niečo preto, aby sa u nás mohla uživiť alebo rozmnožovať.
Prečo je vlk terčom lovu?
Dôvodov, pre ktoré ľudia zabíjajú vlkov, je hneď niekoľko. Často ide o využitie témy v politickom boji, nakoľko je to téma spájaná s emóciami, akými sú strach či predsudky, ktoré sa zakorenili v kultúre, mýtoch a rozprávkach. Ďalej ochrana zvierat, kde farmári vidia vlkov ako hrozbu pre svoje živobytie. V mnohých prípadoch je motiváciou trofejový lov, ktorý má na Slovensku veľkú obľúbenosť. ,,Škody, ktoré vlci spôsobili farmárom na zvieratách, predstavovali v roku 2023 len 0,14 percenta z celkového počtu chovaných zvierat. Na druhej strane škody spôsobené raticovou zverou dosahujú ročne približne 20 miliónov eur, to vedia vlky efektívne riešiť. To znamená, že okrem ekologickej hodnoty prinášajú aj veľkú pozitívnu ekonomickú hodnotu,‘‘ dopĺňa Nicholas Ditri.
Nedá sa presne určiť, koľko vlkov sa od začiatku nového roka zabilo. Poľovníci však dlho nečakali a 3.1. 2025 boli zastrelené pri Vavrišove prvé jedince – samec a samica vlka. Zastreleného vlka našli aj pod Tatrami. Niekto ho zabil v ochrannom pásme Tatranského národného parku.
Hľadanie rovnováhy
Aby boli spokojné obe strany, je potrebné nájsť kompromis. Ako efektívna možnosť sa črtá lepšia implementácia efektívnych preventívnych opatrení na ochranu hospodárskych zvierat, ako sú elektrické oplotenia, strážne psy či kompenzačné programy pre farmárov za straty spôsobené vlkmi. ,,Je potrebné investovať do vzdelávania a osvetových kampaní, ktoré rozptýlia predsudky voči vlkom a zdôraznia ich ekologický význam. Ďalším krokom by mohlo byť napríklad zavedenie vedecky podloženého monitoringu vlčej populácie, ktorý by slúžil ako základ pre rozhodovanie o ich ochrane či regulácií,‘‘ pridáva ochranár Nicholas Ditri.
Regulovaný lov vlkov na Slovensku ostáva horúcou témou, ktorá polarizuje ochranárov a poľovníkov. Kým jedni vidia v love spôsob ochrany, iní varujú pred jeho negatívnymi dôsledkami na prírodu. Budúcnosť ukáže, či sa podarí nájsť rovnováhu medzi týmito protichodnými pohľadmi.
Máj 2025
