Bratislava 29.10.2019 (TASR)
Slovenský politik, spisovateľ, učiteľ, novinár, kodifikátor spisovnej slovenčiny a národný buditeľ Ľudovít Štúr sa narodil pred 204 rokmi. Dátum narodenia Štúra - 29. október, si Slovensko od roku 1996 pripomína pamätným dňom ako Deň narodenia Ľudovíta Štúra.
Niektoré zdroje uvádzajú, že deň narodenia poprednej osobnosti slovenského národa pripadá na 28. októbra. Časť zdrojov dodáva, že 29. októbra bol Ľudovít Štúr pokrstený v evanjelickom kostole v Uhrovci.
Rodiskom Štúra sa v roku 1815 stal Uhrovec. O desaťročia neskôr tam prišla na svet ďalšia významná slovenská osobnosť Alexander Dubček. Spájala ich pevnosť pri obhajobe svojich duchovných zásad a napokon aj nepriazeň osudu, obaja zomreli tragicky.
Na problematiku nepresnosti pri písaní dátumu narodenia Štúra upozornil v odbornom článku napríklad aj slovenský literárny historik Augustín Maťovčík. V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch aj v popularizačných materiáloch sa uvádzajú dva dátumy narodenia Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených Evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci. Maťovčík priniesol citáciu najlepšieho znalca genealógie rodiny Štúrovcov Pavla Horvátha, ktorý v tej súvislosti napísal, že nejednotnosť v dátume narodenia Štúra zapríčinil Jozef Miloslav Hurban. Ten dátum v matričnom zápise o Štúrovom krste - 29. októbra - pokladal za dátum narodenia a uviedol ho v Štúrovom životopise.
Štúr sa však podľa rodinnej tradície narodil o deň skôr, teda 28. októbra 1815, a tento dátum potom vo svojich osobných spisoch dôsledne uvádzal, napísal Maťovčík. Citoval zápis z evanjelickej zay-uhrovskej matriky. Literárny historik ďalej upozornil aj na iné doklady o narodení Štúra, napríklad, že na pôvodnom náhrobníku na cintoríne v Modre bol dokonca dátum 22. október 1815. Dátum Štúrovho narodenia 29. októbra 1815 uvádza vo svojej monografickej tvorbe niekoľko autorov.
Maťovčík v článku konštatoval, že pred bádateľmi sa otvára úloha ďalšieho detailného skúmania a štúdia najmä archívnych materiálov (osobných dokladov), na základe ktorých sa bude môcť definitívne ustáliť dátum narodenia jednej z najvýznamnejších osobností slovenských národných dejín. Ľudovít Štúr si to iste zaslúži, dodal Maťovčík.
Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine. Pre svoju budúcu životnú dráhu nadobudol vzdelanie v Bratislave i nemeckom univerzitnom meste Halle. Už počas štúdií sa podieľal na priekopníckej práci Spoločnosti česko-slovenskej, získal si postavenie prímasa medzi slovenskou študujúcou mládežou.
Z rozsiahleho diela Štúra sa pamätnou stala prvá gramatika spisovnej slovenčiny, ktorej základom bolo stredoslovenské nárečie. Zaslúžil sa o zrod Slovenských národných novín, ktoré v rokoch 1845-1848 aj redigoval.
Významná bola aj jeho aktivita ako poslanca Uhorského snemu za mesto Zvolen. Po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848 - 1849 žil až do smrti v ústraní v Modre, kde 12. januára 1856 zomrel. Tam vydal básnické dielo Spevy a piesne a diela O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a svoju polemickú víziu Slovanstvo a svet budúcnosti.
Od roku 1994 udeľuje prezident SR významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.
Zdroje: www.culture.gov.sk, www.vlada.gov.sk/statne-sviatky/, www.osobnosti.sk, www.stur.sk, www.snk.sk, www.uhrovec.sk, www.zakonypreludi.sk/zz/2008-522