Oslobodenie80: Pred 80 rokmi oslobodili Buchenwald, zomrelo tam cez 56.000 osôb

Kvety na pamätnej tabuli na námestí bývalého koncentračného tábora Buchenwald. Foto: TASR/AP

Buchenwald/Weimar 10. apríla (TASR) - Buchenwald bol v poradí tretím koncentračným táborom po Dachau a Sachsenhausen na území tretej ríše. O život tu prišlo v dôsledku vraždenia, chorôb, hladu, podchladenia, vyčerpania a lekárskych pokusov vyše 56.000 väzňov. V piatok 11. apríla si svet pripomína 80 rokov od oslobodenia koncentračného tábora Buchenwald a jeho podtábora Mittelbau-Dora III. americkou armádou.
        
Buchenwald bol zajatecký tábor s rozlohou 400.000 štvorcových metrov, so 139. satelitnými tábormi, ohraničený ostnatým drôtom s elektrinou. Strážilo ho viac než 9000 esesákov a dozorcov, pričom len 79 z nich po roku 1945 odsúdili. Deportovali sem 277.800 osôb z 50 krajín sveta, z toho 30.000 maloletých a 28.230 žien. Medzi nimi bolo približne 7500 Čechov a Slovákov.
        
Základom vytvorenia koncentračných táborov nacistickými jednotkami bolo „mimoriadne nariadenie na ochranu národa a štátu“ z 28. februára 1933, krátko po tom, ako sa Adolf Hitler dostal k moci. Buchenwald postavili jednotky SS v pohorí Ettersberg pri meste Weimar v lete 1937. Pôvodne bol navrhnutý pre 8000 väzňov.
        
​​​​​​​Prvý transport dorazil na stavenisko 15. júla 1937. Do konca roka tu umiestnili 2500 väzňov, ktorých úlohou bolo postaviť tábor. Jeho veliteľom bol Karl Otto Koch, známy svojou brutalitou. V Buchenwalde pracovala ako dozorkyňa aj jeho manželka Ilse, ktorá väzňov sexuálne týrala a zvliekala z kože.
        
Počet väzňov v priebehu roka 1938 stúpal. V apríli a júni v rámci represívnej akcie Arbeitsscheu Reich transportovali do Buchenwaldu 4000 Sintov, Rómov a Židov. Počet väzňov v októbri prekročil 10.000. Väčšina pracovala v internačných pracovných strediskách pre okolité zbrojné továrne.
        
Po novembrových pogromoch sem gestapo deportovalo 9845 Židov. V Buchenwalde vznikla samostatná ohradená zóna - tzv. pogromový tábor, pozostávajúci z piatich barakov bez podláh, okien či vykurovania. V dôsledku preľudnenia a nedostatku vody vypukol v tábore týfus. Epidémia prinútila SS vo februári 1939 špeciálnu sekciu zbúrať.
        
Začiatkom druhej svetovej vojny do Buchenwaldu deportovali ďalších 8500 mužov. Takmer polovicu z nich umiestnili do uzavretej oblasti tzv. špeciálneho tábora. V tom roku zomrelo v koncentračnom tábore minimálne 1800 väzňov.
        
Koncom roku 1942 zriadili na severnom okraji tábora improvizovanú karanténnu zónu „malý tábor“, pozostávajúcu z dvanástich konských stajní bez okien a hygienických zariadení. Sem sa muselo občas zmestiť 2000 väzňov. Začiatkom roku 1945 sa Buchenwald stal preľudneným miestom plným chorôb a úmrtí. Za necelých 100 dní pred oslobodením tu zomrelo okolo 6000 ľudí.
        
Tábor sa stal cieľom evakuačných transportov zo zrušených záchytných stredísk v západnej a východnej Európe. Začiatkom roku 1945 sem evakuovali väzňov z koncentračných táborov Auschwitz a Gross-Rosen. S viac ako 110.000 registrovanými väzňami bol Buchenwald a jeho podtábory koncom februára najväčším koncentračným táborom, ktorý ešte existoval. Malé tábory sa pred oslobodením stali zónami smrti. Len od januára do apríla 1945 tu zahynulo okolo 6000 väzňov.
        
Začiatkom apríla nastali pochody smrti. Viac ako 28.000 väzňov prepravili vlakom alebo išli pešo do koncentračných táborov Dachau a Flossenbürg a geta Theresienstadt. Pochody a niekedy aj týždňové cesty vlakom neprežilo zrejme až desaťtisíc väzňov.
       
K oslobodeniu Buchenwaldu došlo 11. apríla 1945. Od ranných hodín tankové divízie III. americkej armády postupovali na východ od mesta Gotha. Medzi väzňami vznikli odbojové skupiny, ktoré si rozdistribuovali ukryté zbrane. Okolo 10.00 h bol v Buchenwalde vydaný rozkaz všetkým esesákom, aby opustili tábor. Najskôr utiekli príslušníci SS z veliteľskej kancelárie, neskôr aj posádky strážnej veže.
        
Okolo 14.30 h americké tanky prenikli do priestoru SS. Medzičasom ozbrojení väzni obsadili bránu tábora a premohli posledných esesákov. Tábor bol oslobodený o 16.00 h a týkalo sa to v ten deň 21.000 väzňov, z toho vyše 900 detí a mladých ľudí. V júli 1945 americké jednotky opustili Durínsko a tábor odovzdali sovietskej vojenskej správe. Poslední preživší opustili tábor v auguste.
        
Umieranie na mieste bývalého nacistického koncentračného táboru neskončilo ani po vojne. Buchenwald využila sovietska okupačná moc, ktorá tu v lete 1945 zriadila internačný tábor. Až do roku 1950 v ňom sovietska tajná služba väznila nacistických zločincov, ich sympatizantov, ale i nevinných ľudí, ktorí sa do rúk sovietskych zložiek dostali náhodou. V tábore bolo internovaných okolo 28.400 osôb, z nich vyše 7100 zomrelo na podvýživu alebo choroby.
       
V dňoch 6. a 7. apríla si v Buchenwalde a Mittelbau-Dora pripomenuli 80. výročie oslobodenia koncentračných táborov. „Na spomienkovej akcii sa zúčastnili krajinský premiér Durínska Mario Voigt, bývalý nemecký spolkový prezident Christian Wulff, ako aj desiati preživší Buchenwaldu pôvodom z Bieloruska, Nemecka, Francúzska, Izraela, Rumunska a Švajčiarska. Medzi nimi bol aj rodák z bratislavskej Petržalky a prezident Medzinárodného táborového výboru Buchenwald-Dora (IKBD) Naftali (Juraj) Fürst,“ potvrdil to pre TASR historik a vedúci oddelenia strategickej komunikácie a vzťahov s verejnosťou pamätníku Buchenwald Rikola-Gunnar Lüttgenau.
        
Sprievodné spomienkové aktivity pokračujú aj nasledujúce obdobie. „Napríklad v pamätníku Buchenwald sa až do septembra koná exteriérová výstava Buchenwald 1945. Ide o výstavu historických fotografií, z ktorých sú mnohé verejne vystavené po prvý raz. Expozícia obsahuje celkovo 12 stél, nachádzajúcich sa na miestach, kde boli pôvodne v tom čase nasnímané,“ dodal historik.


        Zdroj: www.buchenwald.de