Známe i menej známe osobnosti našej histórie: Štefan Moyzes
Prvý predseda Matice slovenskej.
Bratislava 22.09.2025 (Skolske.sk)
Štefan Moyzes sa narodil 24. októbra 1797 vo Veselom. Keď mal 9 mesiacov, zomrel mu otec. Keď mal sedem rokov, stal sa úplnou sirotou. Vychovával ho bezdetní manželia Ondrej a Judita Jelenčíkovci, ktorí mu nahrádzali aj starých rodičov, keďže vychovali aj matku Štefana Moyzesa, ktorá taktiež v útlom detstve prišla o svojich rodičov.
V miestnej škole si učitelia všimli jeho zvláštnu bystrosť, usilovnosť a vzťah k hudbe /1/. Jeho cesta za vzdelaním pokračovala od roku 1806 v Trnave. V septembri roku 1813 bol prijatý za klerika ostrihomského arcibiskupstva. Teológiu študoval v Trnave ( prvé dva roky) a v Pešti. Tu sa s veľkým oduševnením pustil aj do štúdia cudzích jazykov ( maďarčina, nemčina, francúzština). Teologické štúdiá ukončil v roku 1819. Keďže ešte nebol plnoletý, nemohol byť vysvätený za kňaza. Na radu vtedajšieho ostrihomského vikára Imricha Perényiho prijal miesto súkromného učiteľa v rodine kráľovského radcu Alexandra Liptayho v Hontianskej Sečianke. Za kňaza bol vysvätený v roku 1821. V rokoch 1821 – 1828 bol kaplánom v Szentendre, Bzovíku, Krupine, Tesároch nad Žitavou a v Tölgyesi. V rokoch 1828- 1829 pôsobil ako slovenský kazateľ v kostole sv. Jozefa v Pešti. Ani po ukončení teologických štúdií sa neprestal vzdelávať. V roku 1828 po úspešnom absolvovaní rigoróznych skúšok sa stal doktorom teológie (ThDr.) V roku 1830 ho panovník vymenoval za profesora Kráľovskej akadémie v Záhrebe, kde prednášal filozofiu, metafyziku, etiku, logiku ( v latinčine aj v gréčtine). V Záhrebe sa zaslúžil o vydávanie prvých slovenských novín a od roku 1831 zaviedol prvé prednášky chorvátskeho jazyka.
V období politických nepokojov medzi Uhorskom a Chorvátskom mal Štefan Moyzes problémy s uhorskými úradmi, napriek tomu, že nevyvíjal v záhrebských časopisoch žiadne útoky na Maďarov, ale nepreukazoval ani iniciatívu na ich ochranu. Ako záhrebský profesor sa staral aj o zveľaďovanie viacerých mestských a dedinských škôl. V roku 1842 sa stal spoluzakladateľom a členom Matice ilýrskej ( Matice chorvátskej). Záhrebská kapitula ho v roku 1847 zvolila za svojho zástupcu na Uhorskom sneme v Bratislave, kde ako chorvátsky veľvyslanec zastupoval chorvátsku národnú stranu a zároveň sa tu postavil na obranu národnostných záujmov Chorvátov. V rokoch 1847-1850 bol kanonikom v Záhrebe. V tomto období zastával aj funkciu rektora diecézneho seminára, bol náčelníkom oddelenia pre otázky školstva a cirkvi, ako aj cisárskym dôverníkom za Chorvátsko vo Viedni. Aktívne sa zaujímal o literatúru a publicistiku – bol vydavateľom novín Katolički list Zágrebačky.
Od roku 1851 do roku 1869 bol biskupom banskobystrickej diecézy. Vysvätený bol 25. mája 1851 arcibiskupom Jánom Scitovszkým /2/. Pred Moyzesom stála namáhavá úloha skonsolidovať diecézu po revolučných rokoch, zjednotiť duchovenstvo, ktorého časť bola vo väzení, doplniť neobsadené farnosti. V roku 1852 vymohol na cisárskom dvore zlepšenie finančného zabezpečenie kňazov prostredníctvom kongruovaného doplatku.
Aj v tomto období pokračoval v šírení národného povedomia slovenského ľudu, aktívne podporoval časopis Cyrill a Method, ktorý sa zaoberal najmä otázkami školstva a cirkvi. S menom Štefana Moyzesa je spojené aj založenie Učiteľského ústavu ( preparandie) v Banskej Bystrici, ktorý vzdelával učiteľov katolíckych škôl . Základy pedagogiky si tu osvojovali aj kňazi. Pod vplyvom Jána Kollára sa stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej vzájomnosti. Postupne prešiel na platformu etnicky i jazykovo samostatného slovenského národa. Tlačou vyšli jeho viaceré kázne a prejavy, ako aj kniha Myšlienky o záhradníctve vôbec a štepárstve zvlášť, Skalica, 1865.
Štefan Moyzes je známy aj ako spoluautor Memoranda národa slovenského. V roku 1863 sa stal prvým predsedom Matice slovenskej. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti.
Bol aktívnym šíriteľom Cyrilometodského odkazu a cyrilometodských tradícií. Zaslúžil sa o uznanie dňa 5.júla za pamätný deň príchodu solúnskych bratov – vierozvestcov na naše územie.
Štefan Moyzes zomrel 5. júla 1869.
Použitá literatúra
1 Štefan Moyzes. In.: Sokol, 1862, s. 44
2 http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Moyzes
Október 2025
