Bratislava 03.02.2025 (Skolske.sk)
Obec Lukáčovce leží na rozhraní Trnavského a Nitrianskeho samosprávneho kraja, v okrese Nitra . Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1309, archeologické nálezy však potvrdzujú, že ľudia tu žili omnoho skôr. Boli tu vykopané hroby z čias Veľkomoravskej ríše.
Lukáčovce pôvodne patrili nitrianskemu hradu, neskôr zoborskému kláštoru a následne nitrianskemu biskupstvu. História obce zaznamenáva viacero zemepanských rodín, vlastniacich obec, alebo jednotlivé časti obce. Cez Lukáčovce prešli aj husitské vojská, aj Krymskí Tatári. Počas Rákociho povstania bola obec i okolie dejiskom bojov. Od mája 1707 až do 24 septembra 1707 absentovali v obci matričné záznamy. V roku 1784, pri prvom sčítaní ľudu, mala obec 552 obyvateľov. Obyvatelia obce boli zasiahnutí na začiatku 19. storočia niekoľkokrát epidémiou cholery. Ku koncu storočia však mala obec už 712 obyvateľov. Rodiny sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka.
Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého , ktorý bol postavený v roku 1782 na podnet nitrianskeho biskupa Františka Fuchsa . Nitrianskemu biskupstvu patrila v tomto období obec i mnohé lokality v jej okolí. Kostol má 4 vitrážové okná. Tomu, že obyvatelia si ctia aj cyrilo-metodské tradície nasvedčuje aj to , že jedno z okien zobrazuje sv. Cyrila a Metoda. Kostol bol niekoľkokrát rekonštruovaný. Posledná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 2006.
V obci stojí kaštieľ, ktorý do roku 1734 slúžil ako bydlisko pre hospodárskych dôstojníkov. V roku 1734 pripadol i tento kaštieľ Nitrianskemu biskupstvu. Medzi ľuďmi sa povrávalo, že kaštieľ bol v 14. storočí majetkom templárov, ktorí tu mali kláštor. Kaštieľ v súčasnom období je v značne schátraný.
Okrem kostola a kaštieľa sa tu nachádza viacero malých sakrálnych pamiatok v podobe kaplnky, sôch. Na obecnom cintoríne, na úrovni hlavného kríža, sa nachádza pamätník postavený na počesť obetí prvej svetovej vojny.
V Lukáčovciach krátku dobu / od 26. júna 1780 do 25. septembra 1780 / pôsobil popredný Bernolákovec, osvietenský spisovateľ a národný buditeľ Juraj Fándly.
Použitá literatúra:
Borovszki, S.: Magyarország vármegyéi és városai,
http://www.mek.oszk.hu/09500/09536/html/0014/11.html
Machala, D.: Slovenská vlastiveda IV, Matica slovenská, 2012, s. 216.
Vályi, A.: Magyar Országnak leírása. Buda, 1796.