Známe i menej známe osobnosti našej histórie: Martin Hamuljak
Hamuljak bol mecenášom slovenskej literatúry a zberateľom pamiatok slovenskej literatúry.
Bratislava 20.01.2025 (Skolske.sk)
Martin Hamuljak sa zapísal k známym osobnostiam slovenskej literatúry a slovenskej histórie, najmä ako zakladateľ Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne, ktorý vydal štyri ročníky almanachu Zora a Básne Jána Hollého. Bol mecenášom slovenskej literatúry, podporovateľom vydania niektorých diel a zberateľom pamiatok slovenskej literatúry.
Narodil sa 19. apríla 1789 v Oravskej Jasenici. Jeho otec Martin Hamuljak pochádzal z Námestova a matka Anna Katarína rod. Vrliaková zo Slanice. Základnú školu navštevoval v Námestove. V 1799-1804 študoval na gymnáziu v Budíne, 1804-1806 filozofiu v Jágri (Eger, Maďarsko). Od začiatku r. 1807 do februára 1810 bol Hamuljak kancelarista pri prefektúre oravského panstva. Od 1.marca do februára 1812 bol tajomníkom u grófa Pavla Szapáryho. Roku 1812 zložil odborné skúšky na Právnickej akadémii v Bratislave. Od roku 1813 bol úradníkom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady v Budíne, Bratislave a Košiciach. V roku 1843 sa stal účtovným radcom pri uhorskej námestnej rade v Budíne. V roku 1853 odišiel na penziu do Námestova, kde žil až do smrti.
Napriek tomu, že väčšiu časť svojho života žil mimo slovenského prostredia, bol aktívnym podporovateľom slovenského kultúrneho života a slovenskej literatúry. Vo svojom okolí vzbudzoval lásku k slovenskému národu a k jeho reči, zaoberal sa zbieraním kníh, rukopisov a rôznych iných pamätihodností.
Od začiatku 20. rokov 19. storočia účinkoval v národno-kultúrnej, organizačnej a literárnej oblasti ako vedúca osobnosť mladej bernolákovskej generácie sústredenej v Budíne a v Pešti. Bol za to, aby sa slovenské deti mali možnosť vzdelávať vo svojom materinskom jazyku. Ako zmýšľal o slovenčine, sa dozvedáme z listu, ktorý dňa 6.septembra 1827 písal Pavlovi Jozefovi Šafárikovi : „...Ja za to mám, že by sme vo vzdelávaní našincov ďalej zašli so slovenskou materčinou: aspoň väčšia masa ľudu by k žiadúcemu cieľu spolu kráčala. Mnoho, veľmi mnoho bratov máme, ktorí o češtine ani počuť nechcú a slovenské, číroslovenské knižky by radi čítali, keby jich mali. Maďarčinou nás veľmi núkajú, mládež naša z väčšej stránky – zvlášť študujúca – prívalu nevyhybuje, rada ženie sa s ním., nemčina smeje sa tuším potichu, svoje si myslí, a podporu, keby jej potrebná bola, ľahko nájde., úbohá slovenčina od svojich zanechaná, bez potešenia leží. Čože bude z nášho ľudu? Ponížený, poddaný, odpovedám., ale s tým ani Bohu, ani kráľovi, ani vlasti neprospeje. Ba smiem povedať, ani len poddaným dobrým nebude. V materčine len, tuším možno účinkovať jak na srdce, tak na rozum., v materčine len možno o povinnostiach a pomaly i o právach svojich naučovať prostého človeka, väčšiu masu ľudu, o ktorú starosť mať slušno......I ja v jednote literatury ( s príbuznými )zakladám nádeju jej prospechu.,mám však za to, že jako vôbec vlastnej matky mlieko najlepšie dieťaťu slúži: národnosť našu pred maďarčinou a jakoukoľvek cudzinou ochrániť ju a s ňou našich vzdelávať najistejšie materčinou môžeme...“
V tom istom období sa Hamuljak s Čechom Trnkom snažil v Budíne o založenie novín pre Slovákov, Budínsky priateľ. Snahy o vydanie novín boli neúspešné pre nedostatok potrebných financií. To však Hamuljaka neodradilo. V roku 1834 jeho zásluhou vznikol Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Spoluzakladateľmi boli: Jozef Bernolák – účtovný radca dvornej komory, Ján Herkeľ – právnik, Ján Koiš – notár, Ján Kollár, Dr. Anton Ottmayer - advokát, Dr. Martin Szuchányi – lekár.
Základné pravidlá Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej boli vypracované v Pešti 1. augusta 1834 v byte Dr. Szuchányiho.
Prvým predsedom spolku sa stal Ján Kollár, podpredsedom M. Hamuljak a pokladníkom M. Szuchányi. Tu sa zrodila i myšlienka vydávania almanachu Zora. Hlavným mottom almanchu bolo heslo: Národ, ktorý sa sám neopúšťa, nebýva opustený. Spolok vydal 4 ročníky almanachu Zora (1835, 1836, 1839, 1840). Počet členov spolku neustále narastal, čo prospievalo šíreniu slovenskej literatúry a upevňovaniu národného povedomia. Spolu s Kollárom založil v roku 1826 Slovenský čitateľský spolok. Počas svojho života zozbieral množstvo kníh a časopisov. Svoju knižnicu venoval ešte za svojho života 16. júna 1847 katolíckemu Gymnáziu v Banskej Bystrici spolu so 100 zlatými na výrobu poličiek na knihy.
Knižnica obsahovala 2471 kníh, vyše 100 obrazov a máp.
Zdroje:
List Martina Hamuliaka P. J. Šafárikovi. In.: Sokol, ročník 2, 1863, s 6. Chrástek,
Matrin Hamuliak. In.. Sokol, 1863, s. 8