Známe i menej známe osobnosti našej histórie: Michal Rešetka
Michal Rešetka patril k bernolákovsky orientovaným zberateľom slovenských kníh, básní...
Bratislava 14.01.2025 (Skolske.sk)
Michal Rešetka vstúpil do literárneho sveta aj svojimi vlastnými prácami - kázňami, zhromažďoval životopisné a literárne diela slovenských autorov. Bol nielen horlivý podporovateľ slovenských národných podujatí, ale sa aj osobne podieľal na zakladaní Spolkov miernosti, ľudovej školy, nedeľnej školy, pomáhal chudobným a chorým.
Gymnaziálne štúdiá absolvoval s výborným prospechom v Bánovciach nad Bebravou a v Trenčíne. Po skončení teologického štúdia v Nitre, roku 1817, pôsobil ako kaplán v Rajci, následne do roku 1834 pôsobil ako kaplán v Dubnici nad Váhom. Od roku 1834 až do svojej smrti bol farárom v Hornej Súči.
Od ranej mladosti sa zaujímal o literatúru, ktorej venoval takmer všetok svoj voľný čas. Jeho ďalšou záľubou bola história. Vyše tridsať rokov svojho života venoval zhromažďovaniu rozličnej literatúry. V slovenských literárnych dejinách je dodnes známy aj ako editor rukopisných diel. Medzi významné osobnosti národno-buditeľského obdobia sa zapísal ako básnik, historik a kazateľ. Bol autorom príležitostných básní, kázní. K jeho zásluhám patrí aj vydanie dvojzväzkového diela Valašská škola mravov stodola (v Trnave, v r. 1830 -1831). Jedná sa o dvojzväzkovú knihu básní, ktorú zložil a spísal v r. 1755 kňaz z rádu sv. Františka, Hugolín Gavlovič.
Toto dielo si vyslúžilo uznanie vtedajších vysokých cirkevných hodnostárov, ku ktorým patrili napr. kardinál Alexander Rudnay, biskup A. Jordanský, kanonik J. Palkovič.
Ďalším dielom, ktoré zaznamenalo veľký úspech bola dvojzväzková zbierka kázní, vydaná v Trnave v rokoch 1831 – 1834. V rokoch 1851 – 1852 vydal v Budíne
Výklad nedeľných evangelií v krátkych kázňach pre obecný ľud. Okrem vydavateľskej činnosti sa venoval aktívne aj prekladateľskej činnosti. Dopisoval do časopisu Cyrill a Method. Jeho knižnica bola prístupná všetkým záujemcom o literatúru. Je známe, že z nej čerpali mnohé známe osobnosti národno - obrodeneckého hnutia. Ako príklad môžeme uviesť dielo J. M. Hurbana „Slovensko a jeho život literárny“, publikované v Slovenských pohľadoch v r. 1846-1847. Michal Rešetka prijímal vo svojom dome mnoho návštev, vrúcne sa staral o deti a mládež. Zo spomienok Michala Chrásteka sa dozvedáme, že on tiež patril k častým Rešetkovým návštevníkom, v časoch svojej mladosti uňho strávil 5 prázdnin, ktoré využil aj na štúdium Rešetkovej knižnice.
Vidiac neutešené pomery v školstve sa Rešetka rozhodol zabojovať o vznik novej školy v Hornej Súči, ktorá bola odovzdaná do užívania roku 1845. Rešetka v nej vyučoval denne 3 – 4 hodiny. V tom istom roku na svojej fare založil aj nedeľnú školu, v ktorej spolu so svojim kaplánom vyučoval aj dospelých. K ďalším jeho aktivitám patrilo založenia Spolku miernosti, kde mal zapísaných takmer všetkých dospelých obyvateľov Hornej Súče.
Na Rešetku sa obracali jeho farníci aj so zdravotnými a sociálnymi problémami. Vedeli, že chorí a chudobní uňho nájdu podporu vo forme stravy, keď mohol, poskytol aj peniaze na lieky, čo v roku 1836 v čase zúriacej cholery a v roku 1847 v čase zimnice pomohlo viacerým k vyliečeniu. Michalovi Rešetkovi nebola cudzia ani otázka ochrany prírody. Veľkú zásluhu má na vybudovaní a ochrane horno - súčianskych Slatinských jarkov, pozostávajúcich zo 4 studní, ktoré dal na vlastné náklady vyčistiť, vymurovať, pokryť lipami.
Rešetka pozorne sledoval slovenské národno obrodenecké hnutie, dopisoval si s mnohými literátmi i národnými buditeľmi. V roku 1854 napísal M. Chrástekovi: „Tento rok snáď už bude posledný života môjho, lebo chradnem v tele, a na duchu upadám., a preto žiadal bych si aspoň raz ešte s Vašou Dvojctihodnosťou byť a o veciach naších sa pozhovárať. Avšak čo sa už aj viacej na tom svete nesejdeme, sejdeme sa, silne úfam na druhom. Vašu dvojctihodnosť zanechám tu pracovať na roli národa dedičnej, a ja sa budem zaň primlúvať tam u Pána Boha, ja, k ma na milosť prijať ráči! Nás viacej, priateľ môj najúprimnejší, ani rýľ, ani motyka .ani od jednorukého, ani od úbohého, od velikášov tohto sveta opusteného a zapovrhnutého národa nášho slovenského nerozlúči, rozlúčiť nemôže... .“
Rok 1854 bol skutočne posledným rokom Rešetkovho života. Zomrel 9. mája. Dňa 11. mája bol pochovaný v Hornej Súči.
Po Rešetkovi ostali slovenskému národu nielen jeho vlastné diela a preklady, ale aj jeho vzácna knižnica, ktorá po založení Matice slovenskej sa stala súčasťou jej knižničného fondu.
Michal Chrástek, ktorý patril k tým osobnostiam, ktoré mali možnosť osobne poznať Rešetku, sledovať jeho životnú púť a brať si z neho príklad, napísal o ňom životopisný článok v časopise Sokol (1862 , č.11), ktorého vydavateľom bol J.K. Viktorin. Vo Viktorinovej pozostalosti sa našli dve strany vlastnoručného doslovného odpisu z článku M.Chrásteka.
Zdroje:
Chrástek,M.: Michal Rešetka. In.: Sokol, č. 11, 21.novembra 1862, Budín, s. 398.