Známe i menej známe osobnosti našej histórie: Jozef Karol Viktorin
V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa Viktorin aktívne zúčastňoval na všetkých významných národných akciách, akými boli: založenie Matice slovenskej, slovenských gymnázií, Spolku sv. Vojtecha...
Bratislava 30.12.2024 (Skolske.sk)
Jozef Karol Viktorin ( 12. marec 1822, Zavar - 20. júl 1874, Budín) patrí k tým slovenským národným buditeľom, ktorí veľkú časť svojho života prežili mimo slovenského prostredia, v Budíne a vo Vyšehrade. Napriek tomu významne prispeli k rozvoju slovenského národného a kultúrneho života.
Od roku 1845 prispieval Viktorin do Orla Tatranského (príloha Štúrových Slovenských národných novín), kde uverejňoval recenzie rozličných diel, ale aj svoje vlastné úvahy a postrehy. Viktorinov hlas bol hlasom volajúcim po potrebe národnej svornosti, po potrebe jednotnej spisovnej slovenčiny. V neskoršom období sa stal vydavateľom almanachov Concordia a Lipa. Úzko spolupracoval s mnohými uznávanými, ale i začínajúcimi autormi svojej doby. Vydal diela Andreja Sládkoviča, Jána Hollého, Jonáša Záborského, Jána Palárika a mnohých ďalších. Priebežne sa venoval aj vlastnej tvorbe. K jeho najvýznamnejším dielam patrí Grammatik der Slowakischen Sprache ( Gramatika slovenského jazyka), Visegrad hajdan és most, Visegrad einst und jetzt a i.
V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa Viktorin aktívne zúčastňoval na všetkých významných národných akciách, akými boli: založenie Matice slovenskej, slovenských gymnázií, Spolku sv. Vojtecha. Spolupracoval aj so Slovanmi okolitých krajín. Veľkú ozvenu v živote zadunajských Slovákov nechal jeho pobyt vo Vyšehrade, kde trávil posledné obdobie svojho života.
V dňoch 6.-7.júna 1861 sa konalo v Turčianskom sv. Martine slovenské národné zhromaždenie, na ktorom pod názvom Memorandum národa slovenského vyhlásili slovenskí národovci národný program. Program zahŕňal o. i. aj požiadavku slobodne zakladať literárne, hospodárske a osvetové spolky. Toto zhromaždenie otvorilo cestu aj k založeniu celonárodného spolku Slovákov – Matice slovenskej. Prípravu založenia tejto inštitúcie zverili do rúk tzv. Dočasnému výboru, ktorého členmi boli : Ján Francisci, Ján Gotčár, Viliam Paulíny-Tóth a Ján Palárik.
Matica slovenská mala združovať všetkých slovenských kultúrnych, vedeckých a osvetových pracovníkov, podporovať rozvoj slovenskej literatúry a umenia, organizovať osvetovú činnosť medzi slovenským ľudom. Základným kameňom jej založenia sa stalo tisíc zlatých, ktoré venoval brezniansky statkár Ján Čipkay.
Keďže na založenie Matice bolo potrebné zozbierať väčší finančný kapitál, dočasný výbor dňa 4. novembra 1862 rozposlal Ohlásenie Slovenskej Matice, v ktorom vyzýval príslušníkov slovenského národa prihlásiť sa za členov Matice a posielať členské príspevky. Príspevky mali byť posielané Jánovi Franciscimu a opatrovať ich mali dočasní pokladníci Jozef Viktorin a Michal Chrástek. „ ... Kým by valné, keď príhodný čas príde, povolať sa majúce zhromaždenie rozhodne určilo povolanie dočasného pokladníka ochotne prevzal na seba o to požiadaný p. Jozef Viktorin a všetky hotové peniaze skladať sa budú pod menom Slovenskej Matice do budínskej sporiteľny na úroky... . V Budíne, dňa 4. novembra 1862, Ján Francisci, v. r. - Ján Gottšár, v. r.- Vilém Paulíny Tóth, v. r. - Ján Palárik, v. r. … “
1.mája 1863 oznámil Ján Francisci radostnú správu, že na Maticu slovenskú sa pozbieralo 50 000 zlatých, čo bolo desaťnásobne viac, ako bola požadovaná kaucia na povolenie Matice slovenskej z roku 1851. Priebežne so zbierkou sa pripravovali všetky náležitosti potrebné na založenie Matice vrátane jej symbolov. Oduševnene sa podieľal na všetkých aktivitách spojenými s prípravnými prácami. Nezaháľal ani v iných oblastiach literárneho sveta.
Na počesť 1000. výročia príchodu Cyrila a Metoda vydal Jána Hollého spisy básnické (viď. obr.). V deň tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Moravu, 4.augusta 1863, sa naplnil sen Jozefa Viktorina a ďalších tisícov slovenských národovcov. Konečne vznikla celonárodná kultúrna ustanovizeň Slovákov, za ktorú tak dlho bojovali.
Jozef Viktorin bol veľmi silnou, vytrvalou osobnosťou. Svedčí o tom skutočnosť, že v rovnakom časovom období sa venoval širokej škále aktivít. Príkladom sú i 60.roky 19. storočia, kedy okrem toho, že sa aktívne podieľal na založení Matice slovenskej, vydal Gramatiku slovenského jazyka, almanachy Lipa... Na tisíce výročie príchodu Cyrila a Metoda do Veľkomoravskej ríše vydal Viktorin v Pešti Jána Hollého Spisy básnické , čo bolo nesporným prínosom pri rozširovaní skvostov slovenskej literatúry.
