Známe i menej známe osobnosti našej histórie: Ľudovít Kubáni
Jeho príležitostné diela odzrkadľovali myšlienky Štúrovcov so zreteľom na národnostné otázky aj významné historické udalosti.
Bratislava 28.12.2024 (Skolske.sk)
K podporovateľom myšlienky založenia Matice slovenskej patril aj Ľudovít Kubáni , významný literárny činiteľ 19.storočia : básnik, prozaik, dramatik , ktorý sa živo zaujímal aj o politické dianie danej doby. Niektoré jeho príležitostné diela zobrazovali politické dianie , boj za slobodu slovenského národa.
Veľkú pozornosť vzbudila jeho alegorická báseň uverejnená v Almanachu Lipa v roku 1862 nesúca názov Deň 6. a 7.júna 1861 v Turčianskom sv. Martine. Táto báseň sa tematicky viaže k Memorandovému zhromaždeniu roku 1861, ktoré viedlo k založeniu Matice slovenskej.
Kubáni sa narodil 16. októbra 1830 v učiteľskej rodine v malej dedinke Zahorany. Pri krste dostal meno Ľudovít, Samuel, Havel. Krátko po Ľudovítovom narodení bol jeho otec preložený za učiteľa do Drienčan. Tu absolvoval ľudoví prvé roky školskej dochádzky. Keď dovŕšil 10 rokov, rodičia sa rozhodli , že ho pošlú na ďalšie štúdiá do Popradu, následne pokračoval v štúdiách v Miškovci , Ožďanoch a v Levoči. Už počas stredoškolských štúdií sa uňho objavil záujem o národnoobrodenecké hnutie , ktoré sprevádzala i túžba osobne uvidieť Ľudovíta Štúra, čo sa mu podarilo cez prázdniny roku 1842.
Keďže chcel pokračovať vo svojom vzdelávaní, musel sa i vlastnou prácou pričiniť o získanie prostriedkov na vzdelanie. V Miškovci sa náhodne stretol s grófom Zichym, ktorý vidiac jeho bystrosť , zodpovednosť a túžbu po vzdelanosti ho povolal za vychovávateľa k jeho synom. Gróf ho poveril aj vedením svojej knižnice. V roku 1845 sa vrátil domov za cieľom pokračovať v štúdiu. Nastúpil na Gymnázium v Ožďanoch. Na spomenutom gymnáziu v založil Slovenský čítací spolok, ktorý združoval najmä mládež zo slovenských krajov tu študujúcu. On sám bol dušou spolku. Svojich vrstovníkov vyučoval kresleniu a spevu. V tomto období boli slovenské spolky tŕňom v oku vrchnosti a tak sa aj mladý Ľudovít dostal do problémov. Najväčšie problémy mu robil učiteľ M. Homola. Všetci členovia spolku boli vystavovaní nielen prísnejšej klasifikácii, ale aj aj fyzickým trestom počas vyučovacieho procesu. Na škole sa konali rôzne porady učiteľského zboru s cieľom nájsť najlepšie metódy na zabránenie činnosti slovenských spolkov. Študenti však boli duchovne povzbudzované nielen samotným Ľudovítom Štúrom, ale aj a podobnými spolkami existujúcimi na iných gymnáziách v krajine .V roku 1847 začal svoje filozofické štúdiá v Levoči. Po jeho odchode z gymnázia viedol Slovenský čítací spolok jeho brat Rudolf. V tomto období však na gymnáziu vládli také tvrdé opatrenia , že sa členovia spolku museli schádzať tajne, aby obišli rôzne represívne opatrenia voči členom spolku.
Počas štúdií v Levoči sa začala rozvíjať jeho vlastná literárna činnosť. Keďže nemal dostatok peňazí na ďalšie štúdiá, opäť musel pracovať. Spočiatku bol úradníkom sklenenej huty v Zlatne, neskôr na slúžnovskom úrade v Rimavskom Brezove a Rimavskej Sobote. V roku 1855 boli zriadené okresné notariáty . Ako okresný notár pôsobil v Bátke. O rok neskôr sa stal slúžnym v Rimavskom Brezove , následne v Rožňave. Medzitým sa oženil so Zuzanou Malatinskou. V manželstve sa mu narodilo 5 detí. V tomto období sa už živo zauímal o politické dianie v krajine, stretával sa so známymi osobnosťami, ku ktorým patrili Pavol Dobšinský, Ján Botto, Štefan Marko Daxner a i. Prispieval do časopisov a bol vydavateľom rukopisného časopisu Hodiny zábavy.
Jeho životná púť sa skončila predčasne tragickou smrťou 30. novembra 1869. Pri kartovej hre ho smrteľne bodol nožom do srdca jeho švagor, evanjelický farár Andrej Antalík.
Zanechal po sebe prozaické aj poetické diela, z ktorých plynula aj myšlienka ideového problému potreby národnej rovnoprávnosti, ktorá bola výrazne zachytená aj vo veršovanej dráme Traja sokoli, kde zachytil osudy organizátorov slovenského národného hnutia z roku 1848, Štefana Marka Daxnera, Janka Francisciho a Michala Bakulínyiho.
Pri listovaní dobovej tlače 19. storočia – almanachy Lipa, Sokol, časopisy Orol, Tábor, Černokňažník a i., nájdeme uverejnené básnické i prozaické diela z tvorby Ľ. Kubániho , ktoré sú zrkadlom danej doby.