Bratislava 17.11.2024 (Skolske.sk)

Priateľstvo nepozná hranice, a preto sme my – žiaci zo sekundy, tercie a niektorí maturanti krompašského gymnázia po dvoch rokoch opäť nasadli do autobusu a nabrali kurz do družobného mesta Rýmařov, aby sme oprášili staronové vzťahy a nadviazali nové priateľstvá.
Naša prvá zastávka bola v Ostrave, kde sme navštívili Veľký svet techniky. Môžem potvrdiť, že si tam každý prišiel na svoje. Zopakovali sme si fázy fotosyntézy, naučili sa, ako získavame pitnú vodu, otestovali sme naše reflexy, mali sme možnosť vyskúšať si, ako sa žije ľuďom s hendikepom, vyriešili sme kvíz o výrobe železa, či dokonca naklonovali ovcu Dolly. Prešli sme cestu okolo sveta (aj keď len planetárneho modelu), jednoducho, vo svete techniky je možné naozaj všetko.

 Po zábavno-vzdelávacom procese sme dorazili do cieľovej destinácie Rýmařov, ubytovali sme sa a dali si výbornú večeru, o ktorú sa postarali veľmi milé pani kuchárky zo školskej internátnej jedálne. Dobili sme baterky po zdĺhavom cestovaní a zamierili sme do školskej telocvične, kde si polovica z nás zmerala sily v športových aktivitách so žiakmi z rýmařovského gymnázia a druhá polovica išla objavovať históriu útulného mestečka. Aby nikto o nič neprišiel, neskôr sme sa vystriedali.

Na druhý deň naše kroky zamierili do jeskyně Javoříčko. Obdivovali sme krásy prírodných útvarov, niektorí hodili svoje mince so želaním do jaskynného jazierka a cestou naspäť sme sa všetci spoločne odfotili pri pamätníku obetí 2. svetovej vojny z obce Javoříčko. Na obed nás zasýtil rezeň medzi dvoma krajcami chleba zabalený na cestu a následne sme navštívili ZOO Svatý Kopeček v Olomouci. Tam sme si užili trojhodinový rozchod.  Hladoši a kávičkári si zašli rovno na obed a neúnavní bádatelia sa vydali na prehliadku rôznych druhov zvierat. Sto ľudí - sto chutí, no určite nás zaujala prechádzka v pavilóne netopierov (až na ten ostrý zápach :D)  a pavilón morských živočíchov, kde okolo nás plávali raje aj žraloky. Poniektorí si prešli cestičkou cez výbeh kengúr a ako v každej ZOO, ani v tej olomouckej sme nezabudli pozorovať vznešenosť  niekoľkých šeliem. Po návrate na  internát si starší žiaci ešte vyšli do mesta s novými kamošmi z gymnázia v Rýmařove a zvyšok nášho zájazdu už oddychoval v teple dočasného „domova“.

Na tretí deň nás so zabalenou “svačinou“ po výdatných raňajkách autobus zaviezol do obce Úvalno u Krnova. Vyšliapali sme si cestu na miestnu rozhľadňu a v starej budove zrekonštruovanej na múzeum sme si zaspomínali na svet, v ktorom kedysi žili naši starí rodičia. Vybláznili sme sa v zrkadlovom bludisku či v podzemných priestoroch so strašidelnými nástrahami. Na záver dňa sme sa vydali po stopách niekdajšej Venušinej sopky a po tisíckach nachodených krokov sme večer opäť „odkväcli“ do našich dočasných postelí.

 V posledný deň sme ráno síce naložili kufre do autobusu, no náš výlet sa ešte nekončil. Naši rýmařovskí kamaráti nám ukázali priestory svojej školy a po prehliadke učební sme si ešte vymenili na rozlúčku pár viet, ba i vrúcnych objatí a nabrali smer domovina.

Poslednou zastávkou bola ešte návšteva  historického centra mesta Olomouc. Zaujal nás  slávny orloj a keď odbilo dvanásť hodín,  vrhli sme sa na nákupy v obchodnom centre, kde sme minuli posledné české koruny.
​​​​​​​
Spokojní, najedení, plní nových zážitkov sme sa opäť ocitli v autobuse . Cesta domov nám ubehla veľmi rýchlo a my sa  už teraz tešíme, ako budeme v septembri  vítať našich nových kamarátov z Rýmařova u nás doma v Krompachoch.