Bratislava 11.10.2024 (Skolske.sk)

Dňa 10. októbra 2024 sa prednášková miestnosť Múzea Jána Thaina zaplnila do posledného miesta. 

„Vybrané aspekty ľudovej architektúry v regióne Nové Zámky“ bola téma v poradí tretej prednášky v novozámockom Múzeu Jána Thaina, usporiadaných v rámci sérii podujatí nesúcich názov "Jesenné popoludnia v múzeu."

Prednášajúcou bola etnologička múzea Mgr. Mária Škrabáková. Účastníci podujatia sa dozvedeli zaujímavé informácie z oblasti ľudového staviteľstva: o miestnych a regionálnych odlišnostiach v staviteľstve; o sídlach a ich štruktúre, o usporiadaní usadlostí a mnohé ďalšie.

Vo svojej prednáške priblížila aj hlavné znaky ľudového staviteľstva: "Ľudové staviteľstvo chápeme v širšom kontexte ako tradičnú stavebnú kultúru vidieka. Existovalo a formovalo sa súbežne s mestskou architektúrou na rovnakom historickom pozadí, no v inom sociálnom a kultúrnom prostredí. Pre ľudovú tvorbu je vo všeobecnosti typická neškolenosť, voľnosť v tvorbe bez konkrétnych predlôh alebo návrhov, ručná práca ale aj anonymnosť tvorcu. Typová jednotnosť je podmienená tradíciou a tiež príslušnosťou jednotlivca k spoločenstvu ako aj regiónu. Pre tradičné staviteľstvo bola príznačná spätosť s miestnymi prírodnými materiálmi – najmä drevom, hlinou, kameňom a pridržiavanie sa tradíciou ustálených technologicko-konštrukčných, funkčných a estetických noriem. V dôsledku toho vznikla pestrá škála regionálnych podôb tradičných stavieb.
Určujúcimi činiteľmi pre sídelný a architektonický ráz našej oblasti boli prírodné podmienky a zamestnanie obyvateľstva. Základným materiálom na stavbu ľudského obydlia v obciach nášho región bola hlina. Hlinené domy sa stavali technikou nabíjania a vykladania. Steny domov na dolnom Považí (Komoča, Zemné) tvorila stĺpová konštrukcia s prúteným výpletom, natretá hrubou vrstvou hliny. Konštrukcia strechy bola sochová, nožnicová alebo krokvová. Forma strechy bola najčastejšie sedlová, menej valbová. Sedlovú strechu uzatváral v prednej i zadnej časti štít. Štít bol prútený, namazaný hlinou alebo doštený v najrôznejších úpravách. Strecha bola pokrytá trstinou alebo slamou. Dom bol postavený v prednej časti pozemku, väčšinou kolmo na os cesty. Domy boli dvoj a troj-priestorové V niektorých obciach sa vyskytovali i tzv. dlhé domy (Uľany, Mojzesovo, Maňa Bešeňov) s viacerými – 3 až 8 bytovými jednotkami, ktoré vznikli dôsledkom delenia pozemku. Tesne za domom, pod spoločnou strechou bola postavená komora a maštaľ, za ňou jednoduchá šopa na uloženie poľnohospodárskeho náradia. V zadnej časti dvora bolo hnojisko, chlievy a kuríny. Na konci dvora stála stodola. Sýpka -ak bola – stála oproti domu. V minulom storočí bola väčšina dvorov od ulice otvorená. Na prelome storočia a najmä po 1. svetovej vojne sa začali uzatvárať bránami. Ploty boli doštené alebo prútené. Doštené, často ozdobne vykladané a profilované dvojkrídlové brány a jednokrídlové bráničky boli zavesené na drevených, väčšinou vyrezávaných stĺpoch."

Vo svojej prednáške neopomenula priblížiť účastníkom podujatia aj úroveň bývania: "Úroveň bývania odzrkadľovali aj spôsoby spania a jedenia ľudí. Demografické údaje z roku 1880 uvádzajú, že v trojpriestorových domoch bývalo bežne aj 10-15 ľudí, pretože pod jednou strechou žili až tri generácie jednej rodiny. Kolobeh práce viedol k tomu, že cez deň väčšina dospelých pracovala mimo domu. Domov sa vracali až večer k spoločnému jedlu a odpočinku. Strava sa podávala v izbe alebo kuchyni pri stole, prípadne na laviciach okolo stien. Spanie riešila každá rodina podľa počtu členov a priestorových možností. Pri určovaní miest pri stole a na spanie sa brali do úvahy nielen vek, ale aj hospodársko-spoločenská hierarchia jednotlivých členov rodiny. V zime sa snažili spať všetci v izbe. Na posteli v izbe spával gazda s gazdinou. Keď boli v izbe postele dve, na druhej spával najstarší syn so ženou. Na spanie sa využívali aj lavice okolo stien a teleso pece. Deti spávali v zasúvacích posteliach. Možnosti spania v dome sa rozšírili s možnosťou vykurovať kuchyňu a druhú izbu." vysvetlila Mgr. Škrabáková.

Po prednáške nasledovala živá diskusia. Tí skôr narodení účastníci podujatia si zaspomínali na niektoré budovy mesta, z ktorých mnohé dnes už vidíme len na historických pohľadniciach, resp. na obydlia starrých rodičov a prarodičov.