SNP80: Vo filme Vlčie diery je SNP zaznamenané veľmi bezprostredne, živo a živelne
Slávny režisér, ktorý bol zakladateľskou osobnosťou slovenskej kinematografie, ho nakrútil podľa vlastnej poviedky.
Bratislava 7. augusta (TASR) - Vlčie diery sú asi najslávnejším slovenským vojnovým filmom. Dráma z roku 1948, pod ktorú sa podpísal režisér Paľo Bielik, zachytáva osudy rodiny Svrčinovcov počas Slovenského národného povstania (SNP) od leta do zimy 1944. Bielik film, ktorý podáva svedectvo nerovného zápasu slovenských partizánov proti nemeckej garnitúre, nakrúcal v prvých povojnových rokoch (1946 - 1947). "A v roku 1948 sa premiéroval, už v novom režime. Slovenské národné povstanie je vo filme zaznamenané veľmi bezprostredne, živo a živelne," uviedla pre TASR filmová historička, kritička a kurátorka Petra Hanáková.
Slávny režisér, ktorý bol zakladateľskou osobnosťou slovenskej kinematografie, ho nakrútil podľa vlastnej poviedky. Bielik bol účastníkom vojny a povstania, rodák z Banskej Bystrice mal v čase SNP 33 rokov. "Vo filme použil aj autentické filmové materiály, keďže sám sa Povstania zúčastnil, videl ho z blízka. Hoci väčšina materiálu, ktorý jeho skupina 'frontových filmárov' v Povstaní nakrútila bola zhabaná, či sa počas vojny znehodnotila, čosi sa zachovalo," približuje Hanáková kultovú snímku Vlčie diery.
"Film na pôdoryse skoro antickej drámy ukazuje osud jednej rodiny (vdova Svrčinová a jej štyria synovia, každý odlišného temperamentu i životných motivácií) 'zasiahnutej' Povstaním. Literárnym zdrojom Bielikovho filmu bola jeho vlastná poviedka Udalosti bez mena, ktorú Leopold Lahola a Waldemar Sent prepracovali do podoby scenára," spresňuje filmová historička s tým, že film je však autorsky bielikovský. "Pretože sa tu už otvárajú režisérove fixné témy," vysvetľuje Hanáková. Poznamenáva, že medzi Bielikove "fixné témy" patril individualizmus, vzdorovitosť, chlapáctvo, nasládlosť ženských postáv, či zmysel pre film-atrakciu.
V celovečernom režijnom debute Paľa Bielika hrali Jozef Budský, Mikuláš Huba, Juraj Šebok, Ladislav Chudík, Arnold Flogl, Beta Poničanová či Magda Husáková-Lokvencová. Filmová historička pripomína, že sám režisér si vo filme zahral malú rolu partizána Diča, ktorý v každej scéne viditeľne popíja, alebo si hľadá fľašku. "Bielik bol našim prvým režisérom, pričom kariéru si 'nadbehol' rolou Jánošíka v rovnomennom filme českého režiséra Martina Friča. Publikum ho milovalo, veď kto už by na Slovensku nemiloval Jánošíka...?," podotkla Hanáková.
Pripúšťa, že Bielikove Vlčie diery boli v istom zmysle prelomovým filmom v tom, že sa do nich zapísal "prelom režimov". "Vznikali v relatívne demokratických podmienkach, ale vo výsledku sa už, po februári 1948, kritizovali za svoj príliš impresionistický obraz Povstania, kde sa neuspokojivo ukazuje, či vlastne vôbec neukazuje 'vedúca úloha' komunistickej strany v Povstaní," hodnotí filmová historička a kritička. Dopĺňa, že Bielik chcel ukázať reakciu národa na okupáciu a únavu z fašistického ľudáckeho režimu. "V záverečnej fáze dohotovovania filmu sa mu však už doň začalo tlačiť politikum, nová inštrumentalizácia Povstania, čo mu z princípu nesedelo. Bol to umelec, nie politický pracovník," uzatvára Hanáková.