K 380. výročiu úmrtia Žofie Bosniakovej
Žofia žila nábožným životom, pomáhala ľuďom pri prekonávaní ťažkých situácií.
28. apríla si pripomenieme 380. výročie úmrtia Žofie Bosniakovej.
Žofia sa narodila v Šuranoch 2. júna 1609 v šľachtickej rodine Bosniakovcov ako tretia zo 7 detí. Jej otec Tomáš bol kapitánom hradu v Šuranoch, neskôr vo Fiľakove. Matka Mária Kenderessyová pochádzala z Hevešskej stolice v Maďarsku.
Narodenie Žofie si poznamenal jej otec do svojho denníka ako významnú udalosť píše: „Roku 1609, dňa 2 júna v utorok o 7. hodine ráno Boh dal na tento svet dcéru Žofiu.“ Meno dostala po svojej babičke, ktorá bola poslednou predstaviteľkou rodu Bajonyovcov. Rod Bajony odvodzuje svoje meno od dediny Nagy – Bajom v Biharskej župe.
V roku 1626 sa vydala za baróna Michala Šeréniho. S manželom sa odsťahovala na zámok Nový Světlov v Bojkoviciach na Morave, o krátky čas ovdovela a vrátila sa do Šurian. Jej druhým manželom sa roku 1629 stal barón František Vešeléni, s ktorým bývala na Strečnianskom panstve.
Spolu mali dvoch synov a pekný manželský vzťah, pokiaľ sa k Žofii nedostali správy o tom, že Fraňo Vešeléni sa zaľúbil do panej Muránskeho hradu, Márii Sečianskej. Žofiin zdravotný stav sa prudko zhoršoval. Niekedy trávila osamotene dlhé hodiny prechádzkami v lone malebnej prírody, inokedy sa sa vybrala s plným košom potravín do Tepličky nad Váhom, kde ich rozdala miestnym ľuďom.
Žofia žila nábožným životom, pomáhala ľuďom pri prekonávaní ťažkých situácií, sama však nenachádzala pokoj v duši. Založila nemocnicu a útulok pre chudobných. Zomrela 28. apríla 1644 na hrade Strečno. Dňa 6. augusta toho istého roku sa Fraňo oženil s Máriou Sečianskou.
V lete roku 1678 v časoch Tökölyho povstania objavili cisárski vojaci v kaplnke v Tepličke nad Váhom neporušené telo Žofie Bosniakovej. V roku 1728 boli telesné ostatky Žofie Bosniakovej vystavené v Tepličke nad Váhom pre verejnosť. Boli tu až do 1. apríla 2009, kedy jej rakvu podpálil psychicky chorý muž. Zachovanie takmer nepoškodeného tela po toľkých rokoch je dodnes zahalené rúškom tajomstva.
K životu Žofie Bosniakovej sa viaže mnoho legiend. Obyvateľom Šurian jej osobnosť pripomína i socha akademického sochára Jaroslava Gubrica na námestí pred cirkevnou základnou školou s menom známej šurianskej rodáčky.
Literatúra:
Hromník,M.: Žofia Bošňáková, Knižnica Posla Trnava 2000, s. 4.
Eliáš,M.: História šľachtického rodu Bosniak a jeho dedičov na šurianskom panstve, s.12.
Foto: socha Žofie Bosniakovej v Šuranoch a artefakty z múzea: Helena Rusnáková