K 213. výročiu narodenia Juraja Holčeka
Juraj Holček patrí k významným osobnostiam našej histórie.
Bratislava 06.04.2024 (Skolske.sk)
Juraj Holček patrí k tým osobnostiam nášho národného obrodenia, ktorí sa starali o rozvoj kultúry a vzdelanosti nášho ľudu. Narodil sa v roku 1811 v Budmericiach.
Pochádzal z mnohodetnej mlynárskej rodiny. Mladý Juraj sa rozhodol pre kňazskú dráhu. Študoval v Modre, Bratislave, Komárne, Segedíne, Trnave. V roku 1835 sa naplnil jeho cieľ – bol vysvätený za kňaza. Pôsobil v pilíšskej obci Kostolec ( Kestúc )pri Ostrihome, neskôr bol administrátorom v Jablonici, kaplánom v Trstíne a posledné dve miesta jeho pôsobiska Dolný Ohaj ( vtedy s filiálkou Hul) a Jásová sa viažu s regionálnymi dejinami Nových Zámkov.
Na fare v Dolnom Ohaji – s filialkou Hul pôsobil 17 rokov. V roku 1865 nastúpil na posledné miesto svojho pôsobenia, na faru do Jasovej (okres Nové Zámky), kde pôsobil do svojej smrti 4. mája 1869. Obec Jasová je miestom jeho posledného odpočinku.
Na všetkých pôsobiskách popri svojej práci duchovného pomáhal nadaným študentom pri ďalšom vzdelávaní a ako ich mecén mal radosť, že z mnohých sa stali poprední odborníci v zvolených odboroch.
Aktívne sa zapájal do budovania škôl v obciach, kde pôsobil, dokonca na nich sám aj vyučoval. Venoval sa vinohradníctvu a zaujímal sa aj o ľudové liečiteľstvo. Pozorne sledoval životnú cestu mnohých nadaných študentov, ktorým pomáhal na ceste za úspechom. K týmto študentom patrili Ján Holček - vo Viedni zostrojil vodný stĺpový stroj, Štefan Noel - vyštudoval maliarstvo a Ján Luca - autor viacerých vynálezov vo Viedni. Juraj Holček ako zakladateľ alemnea pri banskobystrickom gymnáziu často odprevádzal svojich kandidátov na štúdia.
Aktívne sa venoval publicistickej činnosti. Vo svojich príspevkoch poukazoval na problémy pospolitého ľudu. Podporoval vznik a činnosť spolkov triezvosti, ktorých ústrednou myšlienkou bola obrana pospolitého ľudu pred pijanstvom. Svoj prvý spolok založil počas pôsobenia vo Veselom. Osobne sa stýkal s viacerými významnými osobnosťami slovenského národného života. Ján Francisci vo svojich spomienkach ho opisuje,ako viedol štyroch detvianskych mládencov na Slovanský ples do Viedne na fašiangy r.1850:„ Na Ohaji sme zatiahli na nocľah k Ďurkovi Holčekovi, tamojšiemu katolíckemu farárovi, ktorého sme síce na takej ceste prekvapili, ale nám bol rád a učastnoval a vystrojil nás všetkých hojne a ochotne.
V roku 1847 sa zúčastnil výročného zhromaždenia prvého celoslovenského kultúrneho spolku Tatrín v Čachticiach, ktorého sa zúčastnilo až 18 katolíckych kňazov. Najväčšia pozornosť na ňom bola venovaná kodifikovaniu spisovného jazyka. V tom istom roku z dôvodov schválenia stanov spolku, deputácia členov Tatrína, v ktorej bol aj Holček, obrátila sa na vládu a snem o potvrdenie stanov. Udalosti na jar roku 1848 zmarili tento zámer.
Holček bol jedným z účastníkov memorandového vyslanectva v Pešti, 27. júna 1861. Každý rok si robil záznamy o najdôležitejších udalostiach roka, ktoré výrazne ovplyvnili život ľudí v regióne kde pôsobil, rovnako sledoval celospoločenskú problematiku. (Záznamy sú dostupné v archívnych materiáloch – Štátny archív , Ivánka pri Nitre). Čítanie zápisov Juraja Holčeka nám približuje vierohodne dobu, v ktorej žil, jeho zmýšľanie a snahu o zlepšenie životnej úrovne a vzdelanosti nášho ľudu . Dnes s úctou spomínajú na osobnosť Juraja Holčeka všade tam, kde v minulosti pôsobil .
Foto: Helena Rusnáková