Jelšovce ležia v juhovýchodnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, na nive a terase rieky Nitra.
Archeológovia tu objavili sídliská volútovej kultúry, lengyelskej kultúry, sídlisko z eneolitu, nálezy z obdobia čačianskej kultúry z mladšej doby bronzovej. Našli sa tu aj ďalšie zaujímavosti,ako napr. slovanské sídlisko a pohrebisko z veľkomoravskej doby.
Obec patrila nitrianskej kapitule a v neskoršom období Trnavskému panstvu a Ostrihomskému arcibiskupstvu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1326 v listine kráľa Karola Róberta, ktorou daroval nitrianskej kapitule viaceré obce, medzi nimi aj "posessio Egurzegh vocala inter terreras Thoma victi Lean" dedinu nazvanú Egerszegh, ležiacu medzi pozemkami Tomáša zvaného Lean.
V rokoch 1371 - 1373 mala obec 36 usadlostí a 10 želiarov. Počas storočnej vojny bola obec na dvoch miestach vypálená.
V roku 1549 mala obec dva mlyny a 28 domácností. V roku 1559 dostali obyvatelia obce za povinnosť pomáhať pri výstavbe novozámockého hradu. Obec patrila do "ejáletu" Nové Zámky a "náhije" Nitra. Dedinu a jej blízke okolie poznačili bitky a pobyt rôznych vojsk v regióne.
Jednou z veľkých bitiek, ktorá sa odohrala pri Jelšovciach bola veľká jazdecká bitka medzi labancami a kurucmi 13. februára 1710. V tejto bitke vyhrali labanci / cisárske vojská/.
V období sporov o rakúske dedičstvo/1740 až 1748/ sa v dedine zdržiavali vojaci, ktorí založili na viacerých miestach požiare, následkom ktorých v roku 1747 dedina vyhorela. V roku 1783 postihla dedinu povodeň. V rokoch 1861 – 1891 postili obce ďalšie požiare. V rokoch 1831 – 1866 a následne v rokoch 1872 -1873 niekoľkokrát postihla obec epidémia moru. V roku 1889 bol v obci založený hasičský zbor.
Život obyvateľov obce poznačili aj neskoršie udalosti – I. a II. svetová vojna. Po mnohých útrapách spôsobených prírodnými živlami, epidémiami, vojnami začali obyvatelia nanovo budovať svoju dedinu a organizovať život v nej.
Život obyvateľov obce dnes spestrujú mnohé športové i kultúrne udalosti. V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol sv. Márie Magdalény.
Jeho najstaršia časť, kaplnka, bola postavená v roku 1322. V roku 1733 bola rozšírená. Neskôr, v roku 1913, bola pôvodná baroková veža zničená a nahradená novou. Tá sa zachovala do dnešného dňa.
V blízkosti kostola je socha Svätej trojice z roku 1924. Pozornosť turistov upúta aj kaplnka z roku 1873, ktorú dali postaviť manželia Illés a Katalin Deszetoví. Kaplnka obnovili v roku 1936 manželia Pongrác a Veronika Deszetoví. K zaujímavostiam obce patrí Pamätný jelšovský dom a budova Jelšovského klubu, ako aj viacero malých sakrálnych pamiatok.
Použitá literatúra:
Machala, D.: Slovenská vlastiveda IV, Matica slovenská 2012, s.218.
http://www.jelsovce.sk/sk/o-obci/historia-a-pamiatky/
Vályi András: Magyar Országnak leírása. Buda, 1796.
Foto: Helena Rusnáková, 2019