Deň narodenia Ľudovíta Štúra si od roku 1996 pripomíname ako pamätný deň
Ľudovít Štúr bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života prvej polovice 19. storočia.
Bratislava 29. októbra (TASR) - Deň narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny a národného buditeľa Ľudovíta Štúra - 29. október - si Slovenská republika (SR) pripomína od roku 1996 ako pamätný deň.
Legislatívna rada vlády SR schválila v apríli 1996 návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), ktorým sa doplnil Zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. V nich je 29. október, Deň narodenia Ľudovíta Štúra, uvedený medzi pamätnými dňami.
Ľudovít Štúr bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života prvej polovice 19. storočia. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci. O viac ako storočie neskôr sa v tom istom dome, 27. novembra 1921, narodila ďalšia významná slovenská osobnosť Alexander Dubček. Ich rodný dom v Uhrovci je národnou kultúrnou pamiatkou.
V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch i v popularizačných materiáloch sa však stretávame s dvoma dátumami narodenia Ľudovíta Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených Evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci.
Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine, kde získal aj základné vzdelanie. V roku 1827 odišiel študovať na nižšie gymnázium do Rábu (dnešný Győr). Pre svoju budúcu životnú dráhu nadobudol vyššie vzdelanie na lýceu v Bratislave a v nemeckom univerzitnom meste Halle.
Už počas štúdií sa podieľal na priekopníckej práci v Spoločnosti česko-slovenskej, v roku 1835 sa stal jej podpredsedom. Pamätným sa stal výlet študentov bratislavského lýcea pod jeho vedením na Devín 24. apríla 1836, ktorý bol jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia.
Vrcholom Štúrovej politickej a kultúrnej činnosti pred revolučnými rokmi 1848 - 1849, keď sa stal organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie, bolo ustanovenie spisovnej slovenčiny. Rozhodnutie padlo v júli 1843 na fare v Hlbokom, kde sa Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovného slovenského jazyka na základe stredoslovenského nárečia. V lete roku 1844 založili spoločne v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako 32-ročný sa stal Ľudovít Štúr v roku 1847 poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.
Po neúspechu revolúcie sa venoval literárnej tvorbe a vedeckej práci v oblasti slavistiky, najskôr v rodnom Uhrovci a od roku 1851 v Modre. Dňa 22. decembra 1855 sa na poľovačke za Modrou nešťastne postrelil puškou. Ľudovít Štúr zomrel na následky týchto zranení 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov.
Od roku 1994 udeľuje prezident Slovenskej republiky významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.
Zdroje: www.vlada.gov.sk, www.stur.sk, www.uhrovec.sk