SLOVENČINA180: Osobnosti slovenského jazyka – Pavol Dobšinský
Vrcholom spisovateľovho zberateľského úsilia je 8-zväzkové dielo Prostonárodné slovenské povesti.
Slavošovce/Bratislava 13. júla (TASR) - TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. Radí sa k nim aj spisovateľ, prekladateľ, zberateľ ľudových rozprávok Pavol Dobšinský.
Narodil sa 16. marca 1828 v Slavošovciach ako prvé z ôsmich detí v rodine evanjelického farára a učiteľa. Rodičia ho poslali do škôl v Rožňave a v Miškovci, kde sa učil najmä jazyky. V štúdiách pokračoval na lýceu v Levoči, ktoré ukončil kňazskou skúškou.
Ako evanjelický farár pôsobil v Revúcej, Brezne a v Bystrom pri Rožňave. Od roku 1858 prednášal na novozriadenej Katedre slovenskej reči a literatúry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a po roku 1861 bol evanjelickým farárom v Drienčanoch.
Aktívny slovenský literát zastával post predsedu štúrovskej Jednoty mládeže slovenskej, časopisecky publikoval básne, recenzie, životopisné portréty a prekladal tvorbu svetových autorov. V Banskej Štiavnici redigoval časopis pre umenie a literatúru Sokol, ktorý významne ovplyvňoval vtedajší kultúrny život na Slovensku.
Ťažisko činnosti Pavla Dobšinského však spočívalo vo folkloristike a národopise. Do povedomia mnohých generácií sa Dobšinský dostal najmä svojou zberateľskou činnosťou, hlavne ľudových rozprávok a povestí. Jeho rozprávkové knihy sú dodnes pútavým čítaním nielen pre deti, ale svojou tradíciou a príbehmi zaujmú aj dospelého čitateľa.
Vrcholom spisovateľovho zberateľského úsilia je 8-zväzkové dielo Prostonárodné slovenské povesti. Jeho vydania ľudových rozprávok prispeli v minulosti k upevneniu postavenia spisovného slovenského jazyka a stali sa klenotmi slovenskej folkloristiky.
Spisovateľ Pavol Dobšinský zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch.