SLOVENČINA180: Osobnosti slovenského jazyka – Janko Matúška
Matúškovo prvé dielo v spisovnej slovenčine bola báseň Pri uvítaní bratov (1843).
Dolný Kubín/Bratislava 9. júla (TASR) - TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa v 19. storočí významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. Patri medzi nich aj básnik a spisovateľ, autor textu slovenskej hymny Janko Matúška.
Narodil sa 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne v rodine remeselníka. Jeho učiteľom v rodnom meste bol národne uvedomelý Leopold Bruck, ktorý patril k zakladateľom Matice slovenskej. Už v rannej mladosti v ňom tak vzbudil záujem o vlastenectvo. V roku 1839 odišiel Matúška študovať do Bratislavy na Evanjelické lýceum. Stal sa aj poslucháčom Ústavu reči a literatúry československej a začal písať básne.
Na lýceu v tom čase panovala tvorivá atmosféra. Mladí študenti sa vzdelávali pod vedením Juraja Palkoviča a Ľudovíta Štúra, ktorí ich nabádali, aby svoje diela už nepísali v bernolákovčine, ale v spisovnej slovenčine.
Matúškovo prvé dielo v spisovnej slovenčine bola báseň Pri uvítaní bratov (1843). Nasledovali veršované historické povesti Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť, balady na motívy ľudovej slovesnosti Kozia skala, Púchovská skala, príležitostná kratšia lyrika, piesne a rečňovanky.
Keď v decembri 1843 zakázali Štúrovi pre jeho politické aktivity prednášať a nakoniec musel zo školy aj odísť, rozhodlo sa 22 študentov, medzi nimi aj Matúška, na protest opustiť bratislavské lýceum. Svoj smútok a hnev z tejto udalosti opísal v básni Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla na Silvestra v roku 1843.
Báseň napísal na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Bratislavy do Levoče, kde sa malo formovať Mladoslovenské hnutie. Neskôr sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže.
V marci 1844 zložil Matúška v Tisovci kandidátske skúšky. V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. V rokoch 1848 - 1849 organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Od roku 1851 začal pracovať v štátnej službe.
Jeho literárne dielo mu počas života nikdy nevyšlo v ucelenej podobe. Stalo sa tak až pri príležitosti storočnice jeho narodenia v roku 1921, kedy vyšlo súborné dielo s názvom Janka Matúšku Sobrané spisy básnické.
Janko Matúška zomrel 11. januára 1877 na Orave.