SLOVENČINA180: V Kurime sa oddávna hovorí šarišským nárečím
Keď sa prihovoríte ľuďom na ulici, často sa stane, že vám odpovedia v šarišskom nárečí. Tak tu rozprávajú starí i mladí, v rodinách, na spoločenských podujatiach či slávnostiach.
Bratislava/Kurima 7. júla (TASR) - Obyvatelia dedinky Kurima v Bardejovskom okrese sú hrdí na svoju kultúru a tradície. Prvá písomná zmienka o obci síce pochádza z roku 1270, ľudia sa však na tomto území usadili už v neskorej dobe kamennej. Svedčí o tom 18 mohylových násypov, ktoré na hranici kurimsko-kožianskeho chotára skúmal archeológ Vojtech Budinský-Krička.
Dnes má Kurima takmer 1100 obyvateľov, ktorí sa hrdo hlásia k svojim predkom i histórii. Uprostred dediny stojí Kostol sv. Michala archanjela a neďaleko neho niekdajšie sídlo tamojšej šľachty Szirmayovský kaštieľ. Priamo v obci je aj miestny lom. Hlina z neho sa už síce nevyužíva na pálenie tehál, ale nadšenci z nej vyrábajú čiernu keramiku.
"Veľa sa o nás dozviete aj v súkromnom múzeu Adama Dziackeho. Ten už viac ako 50 rokov zbiera všetko, čo súvisí s našou dedinou. Nájdete tu roľnícke náradie, krosná, obrusy, keramiku, staré domáce potreby, žehličky a podobne," povedal pre TASR starosta obce Jozef Škvarek.
Kurima bola v minulosti známa predovšetkým poľnohospodárstvom. Pšenica dopestovaná v okolitých chotároch končila v troch tamojších mlynoch. V jednom z nich, ktorý stojí na pravom brehu rieky Topľa, na konci mlynského náhonu, je stále zachovalá viac ako 100-ročná turbína.
Keď sa prihovoríte ľuďom na ulici, často sa stane, že vám odpovedia v šarišskom nárečí. Tak tu rozprávajú starí i mladí, v rodinách, na spoločenských podujatiach či slávnostiach. Reč svojich dedov uchovávajú vďaka piesňam i ochotníckemu divadlu, ktoré si onedlho pripomenie storočnicu vzniku.
"Keď prídete do Kurimy, nájdete tu pracovitých, skromných a srdečných ľudí. Na Svätého Štefana Vás pozveme do divadla. Dakedy u nás nebolo domu, v ktorom by nebol nejaký herec. Radi vás uvidíme aj v lete na slávnostiach či na jarmoku. Tam si môžete zaspievať s naším Folklórnym súborom Kurimjan. Privítame vás milým slovom a pohostíme, ako sa patrí. Ak sa vám u nás bude páčiť a získate si našu priazeň, hádam vám prezradíme aj miesta, kde rastú tie najväčšie hríby na východe," pozýva starosta.
PREČÍTAJTE SI SPRÁVU O KURIME AJ V DIALEKTE:
Ľudze z valalu Kurima v Bardijovskim okreše še radzi chvaľa zos svojima običajami a zviklojscami. I ked perše pismo o valaľe Kurima pochodzi z roku tišicdvastošidzemdzešat, ľudze še v tim chotaru usalašiľi už vof požnej dobe kamennej. Švetkami teho je ošemnac mohilovich valoch (hroboch) chtore na rozhraňu Kurimskeho a Kožanskeho chotara prepatrel archeolog Vojtech Budinsky - Krička.
Hňeška ma Kurima skoro tišicsto ľudzi, co še statečňe hlaša ku svojim predkom i dzedovizňi. V štredku valala stoji kojscel svateho Michala Archangela a ňedaľeko ňeho, dakedajšia usadlojsc kaštiľ kurimskeho grofa Szirmaya. Rovno ve valaľe še nachodzi i ceheľňa. Z hľini z tej ceheľňi še už cehli ňepaľa, no mame ve valaľe šikovneho remešeľňika, co z nej robi čarnu keramiku.
"Veľo še u nas doznace v obecnim muzeu v kaštiľu, ale i v sukromnim muzeume Adama Dziackeho. Ten už vecej jak pejdzešat roki zbira šicko co ma dočiňeňa z našim valalom. Najdzece tu gazdovski vercajg, krosna, obrusi, hliňene harčki, veci do domacnojsci, bigľajzi a tak daľej," hutori Kurimski richtar Juzef Škvarek.
Kurima še v minulojsci preslavila hlavňe s tim, že gazdove na svojich gruntoch šaľi veľo zarna. Pšenica co če zrodzila v okoľitich chotaroch, še mľela v troch kurimskich mľinoch. V jednim z tich mľinoch co ešče stoji na pravim brehu Topľe, na koncu mľinskeho nahonu, še nachodzi ešči furt zachovana vecej jak storočna turbina.
Ked še prihutorice ľudzom na uľici, skoro furt še ku vam ozvu v šariščiňe. Tak tu hutorja stare i mlade, v rodzinoch, ked še spolu štritaju pri chocjakej priľežitojsci i oslavoch. Reč svojich dzedoch utrimuju špivankami i ochotňickim divadlom, chtore sebe doraz pripomeňe sto roki od založeňa.
"Ked pridzece do Kurimi, najdzece tu robotnich, skromnich a šerdečnich ľudzi. Na Svateho Štefana Vas zavolame do ďivadla. Dakedy u nas nebulo domu v chtorim bi nebul dajaki herec. Radzi vas uvidzime i v ľece na kermešu, či na jurmaku. Tam sebe možece zašpivac z našim folklornim suborom Kurimjan. Privitame vas milim slovom i pohojscime jak še patri. Ked še vam u nas budze pačic a najdzece sebe v Kurime veľo praceľoch, ta vam može prezradzime i mejsca dze rošňu tote najvekše kozare na vichodze," serdečne zapituje richtar.