Záujem o angličtinu rastie, vytváranie podmienok pre kvalitné vzdelávanie však zaostáva

Ilustračná snímka. FOTO TASR

Doučovanie angličtiny je dnes bežnou súčasťou života mnohých detí. Rodičia sa nespoliehajú na štátne školy a prípravu na úspešnú kariéru sa potomkom snažia zabezpečiť cez jazykové školy, či súkromných doučovateľov. Odborníci však upozorňujú, že kvalitu nikto nestráži a rodičia tak – paradoxne – môžu deťom aj uškodiť.

Záujem o lekcie angličtiny je nespochybniteľný. Na portáli Doučma.sk aktuálne ponúka lekcie z jazyka biznisu a informačných technológií 5 490 doučovateľov. Pre porovnanie – v prípade matematiky je doučovateľov len zhruba polovica (2173). 

Na konkurenčnom portáli Domelia.sk skupiny Profesia je situácia podobná. Najviac ponúk tu nájdete na doučovanie angličtiny – 230, na druhom mieste sú ponuky na súkromné lekcie zo slovenčiny (192) a na treťom mieste sú „matematikári“ (154).

„Len v Bratislave navštevujú súkromné kurzy angličtiny už tisícky detí a tínedžerov,“ hovorí Klaudia Bednárová, predsedníčka Slovenskej komory angličtinárov a riaditeľka súkromného jazykového centra The Bridge. Centrum už viac ako dvanásť rokov poskytuje vzdelávacie kurzy v anglickom jazyku. Počet maloletých klientov podľa Bednárovej viditeľne rastie.

Dôvodom je zrejme aj zhoršujúca sa situácia v školstve. 

Hoci je polovica školského roka, mnohé školy doposiaľ nedokázali získať učiteľov na zabezpečenie výučby. Podľa portálu Edujobs, ktorý sa špecializuje na pracovné miesta v slovenskom školstve, chýba školám aktuálne 420 učiteľov a učiteliek.

Najviac riaditelia základných a stredných škôl hľadajú pedagógov s aprobáciou na matematiku a cudzie jazyky. Spolu tvoria takmer polovicu zo všetkých ponúkaných pracovných inzerátov zo strany škôl (matematika 24%, cudzie jazyky 22%). Na treťom a štvrtom mieste sú inzeráty na učiteľov a učiteľky fyziky (13%) a informatiky (12%).

Situácia sa pritom z roka na rok zhoršuje a perspektíva nevyzerá ružovo. Podľa prieskumu rezortu školstva v spolupráci s OECD sú práve matematikári a učitelia cudzích jazykov najviac náchylní odísť zo školstva a podnikajú aktívne kroky pri hľadaní novej práce.

„Ďalšie vzdelávanie učiteľov cudzích jazykov zo strany štátu je tiež na nedostačujúcej úrovni a treba pochváliť každého pedagóga, ktorý často vo svojom voľnom čase a za vlastné prostriedky navštevuje doplňujúce kurzy,“ dodala Bednárová. Kritický stav na školách sa podľa nej nevyhnutne premieta aj do klesajúcej kvality výučby angličtiny a rastúci záujem o súkromné lekcie. 

Mnohí rodičia sa však pri hľadaní kvalitnejšej alternatívy dostanú z dažďa pod odkvap. Kým v štátnom školstve musí mať každý učiteľ vysokoškolské vzdelanie v danom predmete a školy podliehajú prísnej regulácii a dohľadu Štátnej školskej inšpekcie, pre súkromných poskytovateľov nič z toho neplatí. 
Na súkromné doučovanie anglického či iných cudzích jazykov štát požaduje len živnosť. Lektori úradom preukazujú svoju odbornosť štátnicou alebo vysokoškolským diplomom o absolvovaní štúdia daného jazyka. „Native speakerom“ dokonca stačí preukázať desaťročný pobyt v štáte, kde je angličtina úradný jazyk. Môže ísť pokojne o ľudí, ktorí so vzdelávaním nemajú nič spoločné, ale strávili desať rokov v Londýne prácou čašníčky alebo plavčíka. 

„Je pre mňa alarmujúce, že štát nič nerobí pre zlepšenie systému vzdelávania cudzích jazykov na školách, nezabezpečuje rozvoj učiteľov a rezignoval aj v súkromnej sfére. Pri doučovaní tak rodičia nielenže platia ďalšie peniaze na jazykové vzdelávanie, ktoré by mali dostať v škole, ale štát umožňuje, aby deti doučoval prakticky ktokoľvek,“ uzavrela Klaudia Bednárová.