Múzeum holokaustu v Seredi, Ministerstvo školstva SR a Občianske združenie EDAH zorganizovali týždňové školenie pre slovenských učiteľov v jednom z najkvalitnejších vzdelávacích centier o vyučovaní holokaustu, v jeruzalemskom Jad Vašem. Jad Vašem znamená pamätník a meno. Pamätník a meno tým 6 miliónom ľuďom, vrátane 1,5 milióna detí, ktorí sa stali obeťou barbarstiev nacistického režimu.

Kvalitne zostavený kurz obsahoval množstvo prednášok a workshopov, ktoré mali za úlohu ukázať nám, účastníkom ako vyučovať o holokauste. Logicky usporiadané tematické celky nám priblížili celkovú vzdelávaciu stratégiu Jad Vašem. V súlade s ňou sa pri vyučovaní nemáme sústrediť len na údaje, šokujúce fakty, čísla alebo hoci aj na drastické fotografie o obetiach holokaustu, ale skúsme cez životné príbehy pochopiť komplexnosť vtedajších dianí.

Na vlastnej koži sme vyskúšali vzorové hodiny: skúsili sme z dobových úryvkov a fotografií zrekonštruovať ako mohol vyzerať každodenný život v gete, analyzovali sme konkrétnu migračnú udalosť, príbeh lode St. Louis, pomocou deportácie nemeckých židov z Düsseldorfu do Rigy sme poukázali na dôležitosť rozhodnutí a nakoniec sme diskutovali o rôznych životných možnostiach tých, ktorí prežili koncentračné tábory a mali sa začleniť do bežného života. Štúdium každého jedného prípadu nám odhalil ďalšie a ďalšie neznáme zverstvá a zároveň nám aj pomohol trošku lepšie pochopiť komplikovanosť historických udalostí a neodsudzovať konanie/nekonanie obyčajných ľudí.

Jad Vašem slúži aj ako pamätné miesto. Navštívili sme jednotlivé časti komplexu: synagógu, záhradu Spravodlivých medzi národmi (kde sme našli aj tabuľu Raula Wahlenberga alebo Oskara Schindlera), Umelecké múzeum holokaustu, Múzeum fotografií, Historické múzeum a Pamätné miesto detí, ktoré bolo postavené 1,5 mil detským obetiam holokaustu. Bolo mimoriadne ťaživé počúvať v tme pri svetle sviečok monotónny hlas čítajúci mená, vek a miesto pôvodu detí. 

Prechádzajúc sa v komplexe Jad Vašem sme všade cítili dôležitosť mien, pomenovať veci menom, kade-tade sme videli pamätné tabule, ktoré dávajú každému na vedomie kto, kedy a čo daroval, postavil, rekonštruoval alebo akému človeku dáva poctu postavením budovy alebo pamätnej tabule. Uvedomením si dôležitosti mena v židovskej kultúre sme ešte viac pochopili a uvedomili tú stratu identity a dehumanizáciu číslami „pokrstených“ obetí v koncentračných táboroch práve.
​​​​​​​
Najemotívnejší zážitok bol rozhovor s preživším Juraj Naftali Fürstom, ktorý ten týždeň oslavoval aj svoje 90. narodeniny. V jeho osobe sme spoznali vyrovnaného, aktívneho, vôbec nie starého ČLOVEKA s neuveriteľným zmyslom pre humor. Podľa neho za to, že fyzicky a psychicky prežil tábory a pochod smrti, môže ďakovať rodičom a nimi sprostredkovaným hodnotám a výchove. Prizvukoval, že tomu, kto neprežil zverstvá koncentračných táborov, sa nedajú vysvetliť slová ako hlad, smäd, zima. Tieto slová nesú pre neho ozajstný obsah a dnes sa už len pousmeje, keď niekto vyhlási, že je hladný alebo umiera od smädu.

Náš intenzívny kurz nebol len o prednáškach, vzorových hodinách, diskusiách a návštevách múzeí. K spoznaniu židovskej kultúry a histórie patrí aj návšteva reálnych miest, preto sme strávili deň v neoficiálnom hlavnom meste Izraela a pri Mŕtvom mori. Jeruzalem je centrom troch náboženstiev (kresťanstva, židov a moslimov). Ani týždeň by nestačil pochodiť všetky atrakcie, ktoré mesto ponúka, nám sa za deň v 24 667 krokoch podarilo v starom meste pozrieť Západný múr, alebo Múr nárekov, jeden z najvyhľadávanejších atrakcií mesta, lákajúca okrem nás aj tisíce turistov a pútnikov z celého sveta, ktorí v štrbinách múru nechávajú papieriky so svojimi prosbami. Prešli sme Via Dolorosu, ktorou podľa tradície prešiel Ježiš so svojím krížom na chrbte predtým, ako bol ukrižovaný, a stala sa tak predobrazom všetkých krížových ciest vo svete. Jednotlivé zastávky sú pre ľahšiu orientáciu zreteľne doplnené rímskymi číslami. Na Via Dolorosa nájdete deväť zastavení, ďalších 5 nájdete vo vnútri samotného Chrámu Božieho hrobu vo vnútri hradieb starého mesta. Okrem samotného božieho hrobu v areáli môžete obdivovať aj kameň pomazania, stredovekú loď kostola z 11. storočia s ortodoxným ikonostasom, ktorá sa považuje za stred sveta, či chodbu s rôznymi kaplnkami a výklenkami. Po našich potulkách mestom sme sa dostali aj k starovekej hrobke Davida a k miestu, kde sa odohrala posledná večera a zomrela Sv. Mária. Olivovú horu, Chrámovú horu, Getsemanskú záhradu a Skalný dóm sme videli len z diaľky. Pred začiatkom šabatu (židovský sviatok a deň oddychu začínajúci západom slnka v piatok, kedy sa život spomalí a doprava úplne zastane) sme stihli navštíviť Slovenský inštitút a trh Mahan Yehuda.

Ďalší deň sme sa zúčastnili exkurzie historického miesta Masada. Je to staroveká pevnosť na vrchole izolovaného (vďaka čomu sa zachovala v relatívne dobrom stave celé 2 tisícročia) skalného útesu na východnom okraji Judskej púšte, neďaleko Mŕtveho mora. Pevnosť bola postavené Herodesom Veľkým v 1. storočí pred Kr., počas prvej židovskej vojny sa stala posledným miestom odporu židovských povstalcov proti Rimanom. V roku 2001 bola lokalita zapísaná ako pamiatka svetového dedičstva na zoznam UNESCO.

Mŕtve more je vôbec najnižšie položenou vodnou plochou na zemskom povrchu. Voda je sýtobelasá, veľmi pokojná a až taká nasýtená soľou, že sa v nej nedá plávať ani ponoriť. Kým obyčajná morská voda obsahuje asi 3,5% soli, Mŕtve more jej obsahuje takmer 10 x toľko. Na niektorých miestach sa na pobreží vytvorila morská voda nánosy bahna, ktoré má blahodarné účinky na ľudský organizmus. Obrovské množstvo jódu a brómu v bahne, vode a vzduchu pôsobí priaznivo na celý nervový systém. Síra a horčík pomáhajú liečiť kožné choroby a draslík pôsobí priaznivo na artritídu a reumu.