Inkluzívnemu vzdelávaniu chýba podľa Hera inštitucionálne zakotvenie
Hoci rastie počet pedagogických asistentov, naďalej je ich podľa úradu nedostatok. Chýbajú podľa neho kurzy, školenia, vzdelávanie aj metodiky či semináre na výmenu návrhov a postrehov.
Bratislava 7. júla (TASR) - Inkluzívnemu vzdelávaniu chýba inštitucionálne zakotvenie, školy pociťujú nedostatok pedagogických asistentov a budúci pedagogickí zamestnanci sú nedostatočne pripravení na prácu s rôznorodými skupinami detí. Vyplýva to z vyjadrenia Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktoré TASR poskytol Michal Šľachta z úradu. Poukázal pritom na nárast počtu žiakov so špecifickými potrebami.
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ján Hero ozrejmil, že cieľom inklúzie je vytvorenie podmienok, ktoré zabezpečia možnosť rozvíjať sa v hlavnom prúde edukácie všetkým deťom, ich individuálne zvláštnosti sú rešpektované a proces výchovy a vyučovania sa týmto inakostiam prispôsobuje. Poznamenal, že inklúzia je pre školy dobrovoľná a väčšina k nej pristupuje prakticky a intuitívne.
"Je však potrebné zadefinovať princípy inkluzívneho vzdelávania do dokumentov školy a následne ich záväzne implementovať," uviedol s tým, že absolvovanie minimálne jedného ročníka predprimárneho vzdelávania je pre deti z hľadiska inklúzie potrebné a prínosné. Dôležitá je i komunikácia a spolupráca školy s rodičmi.
Hoci rastie počet pedagogických asistentov, naďalej je ich podľa úradu nedostatok. Chýbajú podľa neho kurzy, školenia, vzdelávanie aj metodiky či semináre na výmenu návrhov a postrehov. Podotkol, že inkluzívny tím v praxi pozostáva iba z niekoľkých odborných zamestnancov, pričom by mal byť tvorený aj nepedagogickými zamestnancami.
"Na väčšine škôl chýbajú rómski zamestnanci, ktorí by pre deti predstavovali dobrý vzor a mali na formovanie ich názoru o Rómoch pozitívny vplyv," dodal. Zdôraznil potrebu aktivít aj mimo školy v súvislosti s odbúravaním predsudkov.
Úrad odporúča pre lepšiu inklúziu viaceré opatrenia, napríklad cestu pozitívnej motivácie, nižší počet detí a žiakov v triede a prítomnosť pedagogických asistentov. Za kľúčové označil predchádzanie a elimináciu šikany a diskriminácie. Rovesnícke doučovanie zas podľa úradu zmenšuje rozdiely vo vedomostiach žiakov a zabraňuje vzniku negatívnych názorov, posmeškom či šikane. Za pozitívne hodnotený označil aj celodenný výchovný systém.
"V modeli dobrej praxe nesmie chýbať akceptovanie kultúrnej rôznorodosti, vytváranie antidiskriminačnej politiky, eliminovanie sociálneho vylúčenia, inkluzívne princípy v dokumentoch školy, spolupráca školy s rodičmi a okolím školy, zamestnávanie Rómok a Rómov vo výchovno-vzdelávacom procese, pedagogických asistentov, ako aj vzdelávanie pedagógov v oblasti inklúzie," doplnil úrad.
Za dôležité označil zohľadňovať lokálne podmienky a prispôsobiť im realizované opatrenia. Potrebu vidí aj v zavádzaní podporných opatrení, ktoré predchádzajú predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky. Pozitíva vidí aj pri skupinových vzdelávacích pobytových aktivitách neformálneho vzdelávania.
Úrad pripomenul, že inkluzívne vzdelávanie je na Slovensku len v začiatkoch a potrebná bude súčinnosť zainteresovaných subjektov na celoštátnej a regionálnej úrovni. Zmeny podľa neho vidieť v rámci novely školského zákona aj v pripravovaných reformách v rámci plánu obnovy v oblasti vzdelávania.