Slovenskí europoslanci sa nezhodujú v potrebe otvárania zmlúv o EÚ
Problémom EÚ totiž je, že rieši mnoho otázok, na ktoré nemá právomoci, a, naopak, neprináša dostatočné riešenia v oblastiach, kde právomoci má, uviedla Miriam Lexmann.
Brusel/Štrasburg 11. júna (TASR) - Európsky parlament (EP) na štvrtkovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu vyzval Európsku radu, aby súhlasila so začatím procesu revízie zmlúv EÚ, čo bolo jednou z požiadaviek európskych občanov v rámci Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).
K možnosti konventu a otváraniu zmlúv sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci zo všetkých politických frakcií, v ktorých sú zastúpení, informuje spravodajca TASR.
Michal Wiezik (PS) skonštatoval, že jeden z výsledkov Konferencie o budúcnosti Európy je poznatok, že Európanom pri niektorých politických otázkach prekážajú výlučné právomoci na úrovni členských krajín a radi by videli posun k pružnejšiemu riešeniu na úrovni EÚ. "Najmä pri závažných krízach a porušovaní pravidiel zo strany členských krajín potrebujeme pružný a efektívny rozhodovací mechanizmus, ktorý nie je možný dosiahnuť v rámci stopercentného konsenzu potrebného v súčasnom nastavení," vysvetlil. Dodal, že liberálna frakcia v EP, ale aj strana Progresívne Slovensko považujú takúto zmenu spôsobu hlasovania z jednohlasného súhlasu na kvalifikovanú väčšinu za vhodnú. Na to je však potrebná revízia zmlúv o EÚ, a preto Wiezik považuje zvolanie konventu za správny krok.
Monika Beňová (Smer-SD) zdôraznila, že EP vo svojom uznesení k výsledkom Konferencie o budúcnosti Európy privítal a podporil jej závery. Aj tie o zmenách v základných zmluvách upravujúcich fungovanie Európskej únie. "Týka sa to návrhu inštitucionálnej reformy, predovšetkým obmedzenia jednomyseľného hlasovania vo väčšine citlivých oblastí, akými sú dane, zahraničná politika či rozširovanie Únie, ako aj posilňovania právomocí Únie v sektoroch obrany, energetiky a zdravotníctva," opísala situáciu.
Podľa nej sa však akákoľvek revízia základných dokumentov môže diať len prostredníctvom konventu, v súlade s článkom 48 Zmluvy o EÚ, pričom celý proces môžu odsúhlasiť a spustiť len lídri členských štátov. "Tu si treba pripomenúť nedávnu iniciatívu, v ktorej viacero členských krajín varovalo pred akýmikoľvek unáhlenými zmenami," pripomenula.
"Zaoberať sa myšlienkami občanov, ktoré sú súčasťou záverov Konferencie o budúcnosti Európy, je nevyhnutné. Najskôr je však potrebné robiť to v rámci existujúceho rámca a kompetencií. Pri úvahách o otváraní základných zmlúv musíme byť veľmi obozretní," vysvetlila.
Peter Pollák (OĽaNO) v súvislosti s CoFoE a odporúčaniami občanov uviedol, že od 50. rokov minulého storočia sa v Európe mnohé udialo. "Dnes Európa čelí historickým, bezprecedentným výzvam, ktoré si vyžadujú viac flexibility pri rozhodovaní. To, či je nutná revízia zakladajúcich zmlúv k tomu, aby sa Európa stala akcieschopnejšou, nezávislejšou či sociálnejšou, je otázne. V každom prípade si to vyžaduje konštruktívnu debatu a odobrenie všetkých členských krajín a jej občanov," upozornil.
Ivan Štefanec (KDH) na margo procesu CoFoE uviedol, že Európska únia, tak ako každé spoločenstvo, potrebuje v dlhodobých časových horizontoch reformy, ktoré okrem iného reagujú na nové spoločenské, hospodárske či politické výzvy. "Revízia zmlúv EÚ by mala reflektovať predovšetkým výsledky Konferencie o budúcnosti Európy. Občiansky hlas je veľmi dôležitý. Zároveň nás pandémia COVID-19 a nedostatok energií naučili, že Európska únia potrebuje viac kompetencií v oblasti zdravotníctva a energetiky," opísal poslanec svoj pohľad na potrebu nového konventu.
Vladimír Bilčík (SPOLU), ktorý sa na Konferencii o budúcnosti Európy priamo zúčastňoval ako jediný slovenský europoslanec, uviedol, že z diskusií s občanmi vzišlo 49 cieľov a viac ako 320 opatrení, ktoré majú euroinštitúcie pretaviť do reality. Závery konferencie si podľa neho vyžadujú zmeny základných zmlúv. "Je tu silné volanie po tom, aby sme zorganizovali Konvent o budúcnosti Európy, ktorý by mohol byť prvým krokom k otvoreniu zmlúv o fungovaní EÚ. Naposledy sme takýto konvent mali pred 20 rokmi, no potrebujeme ho znovu, pretože odvtedy sa výrazne zmenila realita, v ktorej EÚ funguje," opísal situáciu. Podľa jeho slov treba zmeniť niektoré rozhodovacie mechanizmy v únii, napríklad v oblasti zahraničnej politiky. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by podľa neho prospelo akcieschopnosti Európy vo svete. "Potrebujeme pracovať v EÚ s novou bezpečnostnou realitou po ruskej agresii, vytvoriť energetickú úniu a pripraviť Európu na rozšírenie o krajiny západného Balkánu a Ukrajinu, čo je krok, ktorý je v strategickom záujme Slovenska i celého kontinentu," dodal.
Robert Hajšel (Smer-SD) skonštatoval, že CoFoE bola dobrou príležitosťou na dialóg s občanmi a na zmapovanie ich názorov, kam by mala EÚ smerovať. "Ide o viacero protirečivých želaní, ale pre mňa jasným je dopyt občanov po väčších kompetenciách pre Európu v oblastiach, ako je zdravie alebo energetika a sociálne zabezpečenie. Členské štáty EÚ by tieto želania občanov mali vypočuť a takisto rozhodnúť, ako urobiť rozhodovanie EÚ rýchlejším a účinnejším," uviedol. Pripomenul, že niektorí poslanci volajú po tom, aby sa aj v citlivých oblastiach zrušilo jednohlasné rozhodovanie. Sám o tom však nie je presvedčený, pretože právo veta zaisťuje štátom ako Slovensko, že ich národno-štátne záujmy sa vždy berú do úvahy.
Miriam Lexmann (KDH) nesúhlasí s otváraním základných zmlúv o fungovaní EÚ a zdôrazňuje, že mnohé problémy by mohli byť vyriešené v rámci existujúcich zmlúv. "Problémom EÚ totiž je, že rieši mnoho otázok, na ktoré nemá právomoci, a, naopak, neprináša dostatočné riešenia v oblastiach, kde právomoci má. Ak je niečo potrebné zmeniť, je to efektivita prinášania riešení v rámci stanovených kompetencií európskych inštitúcií," vysvetlila.
Martin Hojsík (PS) upozornil, že politici často hovoria o tom, ako počúvajú občanov – a tí teraz povedali, že chcú silnejšiu Európu, ktorá bude lepšie chrániť planétu, ale aj ľudské a sociálne práva jej občanov. "Je povinnosťou politikov občanov počúvať. A ak ich nevypočujeme, tak sa nemôžeme čudovať, že nás pošlú kade ľahšie," uviedol s odkazom na CoFoE.
Eugen Jurzyca (SaS) odkázal, že Únii by pomohlo viac transparentnosti, analýz hodnoty za peniaze, založených na objektívnych dátach, a menej protekcionizmu. "Ak chceme dať Európskej komisii viac právomocí, musí najskôr ukázať lepšie výsledky. Teda, predpokladom presunu právomocí z členských štátov na eurokomisiu je, že ho podporia korektné analýzy objektívnych dát," povedal. Uviedol napríklad, že podľa viacerých štúdií majú členské štáty eurozóny nižšie HDP, než aké by mali, keby do eurozóny neboli nevstúpili. Tieto údaje treba podľa neho riadne zanalyzovať. "Bez uvedeného kroku by razantná centralizácia mohla stimulovať odstredivé sily v Únii," uviedol.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)