Autorka pre deti a mládež, Klára Jarunková, sa narodila pred 100 rokmi
O pisateľskom talente, ktorým disponovala, svedčí jej nominácia na Nobelovu cenu za literatúru i cenu Astrid Lindgrenovej.
Červená Skala/Bratislava 28. apríla (TASR) – Tvorba oceňovanej prozaičky Kláry Jarunkovej si získala priazeň nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Zaradila sa k jedným z najprekladanejších slovenských autorov a niektoré jej diela boli adaptované pre rozhlas i televíziu. Do dejín literatúry sa zapísala ako spisovateľka pre deti a mládež a o pisateľskom talente, ktorým disponovala, svedčí jej nominácia na Nobelovu cenu za literatúru i cenu Astrid Lindgrenovej.
Od narodenia Kláry Jarunkovej uplynie vo štvrtok 28. apríla 100 rokov.
Klára Jarunková sa narodila 28. apríla 1922 na Horehroní v Červenej Skale - miestnej časti Šumiaca. Po maturite na gymnáziu v Banskej Bystrici učila v rokoch 1940 - 1943 na základnej škole na detvianskych lazoch Korytárky. Následne odišla do Bratislavy, kde na mestskej radnici pracovala ako úradníčka (1943-1947) a popritom externe študovala filozofiu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium však nedokončila. V roku 1953 nastúpila do literárnej redakcie Československého rozhlasu, kde pôsobila rok. Redaktorkou satirického časopisu Roháč bola tridsať rokov (1954 – 1984).
Knižným debutom Kláry Jarunkovej je zbierka čŕt a poviedok Hrdinský zápisník (1960), v ktorých zaznamenala humorné príbehy z prostredia školy. V roku 1961 sa predstavila poetickou hrou Čierna hodinka plná divov a fantázie a pre malých čitateľov napísala aj populárno-náučnú knižku o slnečnej sústave Deti Slnka (1962).
Veľký úspech jej priniesol dievčenský román Jediná (1963) o dospievajúcej hlavnej hrdinke Oľge. V roku 1991 sa dočkal rovnomennej televíznej adaptácie pod režisérskym vedením Antona Majerčíka. V Spojených štátoch amerických vyšilo dielo pod názvom Don´t Cry for Me a v krajine za veľkou mlákou patrilo dva roky medzi bestselleri.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia napísala napríklad prózu pre najmladších s názvom O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť (1964) a v zahraničí opäť ako spisovateľka zarezonovala chlapčenským románom z prostredia hôr Brat mlčanlivého Vlka (1967), za ktorý dostala v Nemecku ocenenie za literatúru pre mládež Deutscher Jugendbuch (1970). Z ďalších diel Kláry Jarunkovej možno spomenúť novelu Pomstiteľ (1968), cestopis Pár krokov po Brazílii (1972) či román Tulák (1973).
Spomienky z vlastného detstva autorka zachytila v románe Tiché búrky (1977). Zážitok, ktorý v Jarunkovej zanechala návšteva Nepálu spracovala v próze Stretnutie s nezvestným (1978) zaoberajúcou sa aj problematikou drog.
Román s autobiografickými prvkami Čierny slnovrat (1979) odohrávajúci sa v období Slovenského národného povstania sa v roku 1984 dočkal aj filmového spracovania v hlavnej úlohe s Vierou Strniskovou. Návštevu Kuby zasa spracovala v cestopise Obrázky z ostrova (1979).
Z próz pre najmenších sú známe tituly ako napríklad O vtáčikovi, ktorý vedel tajomstvo (1983), O dievčatku, ktoré šlo hľadať rozprávku (1984), ktoré vyšli v knižke pod názvom Rozprávky (1986). Dievčenským románom Nízka oblačnosť (1993) sa opäť vrátila k zobrazeniu citového sveta mladých ľudí.
Klára Jarunková za svoju tvorbu získala viacero významných domácich i medzinárodných ocenení ako napríklad Cenu v Medzinárodnej literárnej súťaži "Pre mládež atómového veku" (1965), Premio Europeo Citta di Caorla (1968), národnú taliansku Cenu Bancarellino nationale Italiana (1970). Na Slovensku jej vzdali poctu v podobe Pribinovho kríža 1. triedy (1996) aj Radu Ľudovíta Štúra 1. triedy (2005). Taktiež bola zapísaná na Mimoriadnu čestnú listinu H. Ch. Andersena.
Významná slovenská spisovateľka, Klára Jarunková, zomrela 11. júla 2005 v Bratislave.