Bratislava 25. októbra (TASR) - Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy (OZ PŠaV) na Slovensku, zastupujúci zamestnancov slovenských verejných vysokých škôl, so znepokojením vníma súčasnú nepriaznivú situáciu na vysokých školách spôsobenú krátením dotácie zo štátneho rozpočtu vysokým školám v rokoch 2021 o 18,2 milióna eur a avizovaným krátením v roku 2022 o 27,2 milióna eur. Školskí odborári poukazujú, že spolu to predstavuje za dva roky skrátenie financií o 45,4 milióna eur. TASR o tom informovali z OZ PŠaV na Slovensku.
"Vláda SR sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala, že sa zasadí za lepšie prepojenie financovania vysokých škôl a ich kvality a bude presadzovať riešenie pre zmenu systému financovania vysokých škôl a má ambíciu zvýšiť kvalitu na vysokých školách. Týmito zásadnými opatreniami v návrhoch štátneho rozpočtu to bude veľmi ťažko dosiahnuteľné," konštatujú školskí odborári. Poukazujú na to, že výdavky na vysoké školy v roku 2021 poklesli z 893 miliónov eur na 863 miliónov eur. "Zapríčinilo to prepúšťanie kvalifikovaných odborníkov technických a prírodovedných odborov, spoločenskovedných odborov a nepedagogických zamestnancov. Takto dochádza k znižovaniu kvality vyučovania a vedy na vysokých školách," tvrdia.
Osobné výdavky zamestnancov verejných vysokých škôl vychádzajú z transferu rozpísaného kapitolou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na rok 2022 v sume 474 miliónov eur. "V tom sú mzdy vo výške 354 miliónov eur s priemerným mzdovým výdavkom 1562,71 eura, čím dôjde k poklesu o 306,61 eura v porovnaní s rokom 2021, kedy je očakávaná skutočnosť na úrovni 1869,32 eur. Je to zlý signál vlády SR voči zamestnancom verejných vysokých škôl. Skrátením rozpočtu osobných výdavkov dôjde k ohrozeniu platov a ďalšiemu prepúšťaniu zamestnancov, s čím zásadne nesúhlasíme," uviedli školskí odborári.
Združenie vysokých škôl a priamo riadených organizácií OZ PŠaV na Slovensku sa nestotožňuje s pripravovanou novelou zákona o vysokých školách a zásadne nesúhlasí s navrhovaným obmedzením súčasného stavu akademickej samosprávy, autonómnosti vysokých škôl, možnosti voľby rektorov a dekanov akademickými senátmi, ako aj schvaľovaním rozpočtu a rozhodovaním o majetku vysokej školy. Reforma slovenského vysokého školstva by sa mala podľa školských odborárov odraziť v novej metodike financovania a riadenia vysokých škôl. Ako tvrdia, potrebná je implementácia rozpočtovania verejných finančných zdrojov aj na základe vízie rozvoja vysokých škôl a nielen na základe minulých údajov.
"Pokiaľ sa situácia na vysokých školách nezlepší, svoju nespokojnosť sme odhodlaní vyjadriť všetkými prostriedkami so zapojením do protestov zamestnancov, ale aj študentov," uzavreli.
Budúcoročné škrty v návrhu rozpočtu v rámci vysokého školstva sú neakceptovateľné, uplynulý týždeň to vyhlási minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS). Potvrdil, že tak ako diskutujú s ministrom financií Igorom Matovičom aj s premiérom Eduardom Hegerom (obaja OĽANO) o zmenách v rozpočte v rámci regionálneho školstva, tak sa rozprávajú aj o vysokom školstve.