Aj keď sa spočiatku naplnili obavy, že nebude v novom prostredí rozumieť, vďaka ústretovosti prednášajúcich sa rýchlo zdokonalil v cudzom jazyku a neľahké začiatky prekonal. Zvládol študijný pobyt na Cypre aj v Litve a okrem iného získal jedinečný pocit, že vo svete sa nestratí ani s hendikepom.
Dávid Stupar so zrakovým aj sluchovým postihnutím, dnes už absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave, by ani chvíľu neváhal nad ponukou stráviť aspoň semester v cudzine.
Študijné výmenné pobyty na zahraničných vysokých školách aktuálne absolvujú stovky vysokoškolákov zo Slovenska. Najstaršia ekonomická vysoká škola u nás – EUBA ich len tento akademický rok plánuje vyslať do zahraničia takmer 400.
„Vyplnil som jednoduchú tabuľku s osobnými údajmi, nahodil som vysoké školy a predmety, ktoré som si vybral a doplnil životopis, motivačný list, výpis známok s potvrdením o uvoľnení zo štúdia. Bolo to až ‚príšerne‘ jednoduché,“ priblížil Dávid prvé kroky potrebné na to, aby sa mohol zapojiť do medzinárodného programu Erasmus+.
Európska únia vyčlenila na vzdelávanie založené na medzinárodnej výmene študentov na roky 2021 až 2027 vyše 28 miliárd eur, čo je v porovnaní s predošlým sedemročným obdobím takmer dvojnásobok. Únia chce do programu Erasmus+ viac zapájať aj hendikepovaných vysokoškolákov.
„Najťažšie pre mňa bolo nájsť vhodnú školu a predmety tak, aby som nemusel nič opakovať. Nad touto jednou vecou som strávil niekoľko dní“, dodal čerstvý absolvent Fakulty podnikového manažmentu.
Najťažšou skúškou bola podľa Dávida, tak ako predpokladal už pred odchodom zo Slovenska, komunikácia v cudzom jazyku.
„Prvýkrát som sa veľmi bál, že budem mať problém hovoriť na hodinách v cudzom jazyku, keďže som sluchovo aj zrakovo postihnutý. Moje obavy sa vyplnili. Na Cypre som najskôr na hodinách nerozumel,“ opísal začiatky, ktoré zažili na vlastnej koži aj mnohí slovenskí študenti bez hendikepu.
Najväčšou výzvou boli pre Dávida hodiny finančnej analýzy. „Pánovi profesorovi som nerozumel prakticky nič,“ dodal. Všetko sa však zmenilo vďaka doučovaniu.
„Mesiac som k nemu chodil takmer každý deň a on mi všetko vysvetľoval, ukázal mi, čo som nevedel. Pamätám si, že sme mali doučovanie aj do jednej rána. Takto som si dokázal zvyknúť na jeho prízvuk a ku koncu štúdia som už nemal na jeho hodinách žiaden problém,“ priblížil Dávid.
Oprieť sa mohol aj o spolužiakov.
Cyperskí študenti sa navyše radi stretávali aj mimo vyučovania. „Zašli sme do podnikov, pozvali ma aj k sebe domov, absolvovali sme spoločné výlety. Často sme si vyrazili do reštaurácie alebo na prechádzku,“ zaspomínal si na chvíle po škole. Aj vďaka stretnutiam sa mu čoskoro podarilo zbaviť počiatočného pocitu neistoty.
V Litve, ktorú si Dávid vybral aj preto, aby sa zdokonalil v ruštine, vraj boli spolužiaci menej spoločenskí. Pramenilo to z ich kultúry, osobnostného nastavenia.
„V Litve sme mali iba školské stretnutia v rámci prípravy na prezentácie. Mimo školy som ich prakticky nevidel. Nebola za tým pandémia koronavírusu. Faktom je, že ich kultúra nie je tak otvorená ako tá naša alebo tá na juhu. Aj keď som navrhol nejaké triedne stretnutie, nestretlo sa to s pochopením,“ dodal.
Dávid vďaka dvom študijným pobytom v zahraničí spoznal nových ľudí aj iné kultúry a zdokonalil sa v cudzích jazykoch. Zistil, ako vyzerá vysokoškolské štúdium vo svete a že sa ho netreba báť.
„Bola neskutočná zábava. Pohni zadkom a podaj si prihlášku a zvyšok už nejako dopadne,“ má jasnú odkaz pre všetkých, čo pochybujú, či absolvovať program Erasmus+.
Z cudziny si totiž môžu priniesť jedinečný zážitok. „Reálne som sa učil v cudzom jazyku, spravil som skúšky. A to všetko sám. Ten pocit na konci, keď sa vrátite domov s dobrými aj trošku horšími známkami, ale s vedomím, že ste to zvládli, je jednoducho najlepší,“ uzavrel Dávid.
„Výmenný program Európskej únie bude v najbližších siedmich rokoch ešte viac otvorený aj pre ZŤP študentov a študentov s nedostatkom príležitostí. V praxi to znamená, že každý takýto študent bude mať grant navýšený o 250 eur pre účely výmenného pobytu. My preto veríme, že program využije aj čo najviac našich študentov so špeciálnymi potrebami“, uviedol Boris Mattoš, prorektor pre medzinárodné vzťahy.