Nemáme bludište, demokratičnosť ani lehátka
České prípony boli často legitímne a produktívne v počiatkoch spisovnej slovenčiny, no dnes je to už inak.
Bratislava 16. októbra (TASR) - Chybné prípony prevzaté z češtiny majú nesprávnu slovotvorbu na svedomí ešte častejšie než české predpony. Pomerne živé sú u nás stále najmä prípony -ište, -čnosť, -tko.
Tieto prípony boli často legitímne a produktívne v počiatkoch spisovnej slovenčiny. Napr. slová zakončené na -ište spadajú do vzoru srdce, ktorý je dnes už viac-menej uzavretý, ale mnohé z výrazov, ktoré podeň patria, tvoria súčasť jadra slovnej zásoby. Týka sa to aj slov zakončených na -ce, ktoré sa postupne nahrádzajú variantmi s príponou -ko.
Prípona -ište sa zachovala aj v názvoch niektorých obcí, napr. Trhovište v okrese Michalovce alebo Ihrište ako mestská časť Púchova.
Dnes sa preferuje prípona -isko, takže už nie sú spisovné slová ako bludište, smetište, ani spomínané ihrište a trhovište. Správne je bludisko, smetisko, ihrisko, trhovisko. Ak teda nájdeme v tlači napr. vetu 'Kľučkovali sme spleťou ulíc ako motorizované krysy v bludišti, až sme napokon našli hľadanú adresu,' sme svedkami chyby. Krysy kľučkujú v bludisku.
Výnimku predstavuje slovo kolbište, v pôvodnom význame ohradené miesto na preteky koní alebo rytierske turnaje, ale v širšom význame akékoľvek bojisko, aj metaforické. Kolbište je v súčasnosti jediný spisovný variant, hoci už sa presadzuje aj forma kolbisko, ktorá je zaregistrovaná v novom Slovníku súčasného slovenského jazyka.
S kolbišťom sa môžeme stretnúť v rôznych kontextoch, napr.: Na polomskom kolbišti, vybudovanom špeciálne na toto podujatie, sa predviedlo takmer 40 jazdcov z celého Slovenska. Akademická pôda sa stala kolbišťom politických stretov. Demokratický parlamentný priestor prvýkrát umožnil Slovákom masový vstup na politické kolbište.
Česká prípona -čnosť má správny slovenský variant v koncovke -ckosť. Aj slová ako autentičnosť, demokratičnosť alebo baladičnosť však boli ešte pred polstoročím spisovné a fungovali s formami autentickosť, demokratickosť, baladickosť ako dvojtvary. V súčasnosti vymierajú, ale napr. s autentičnosťou sa stále stretávame pomerne často: Autentičnosť rímskeho nápisu doložil nález kamenného podstavca sochy. Na dosiahnutie čo možno najväčšej miery autentičnosti Spielberg použil skoro dokumentárny štýl nakrúcania. V oboch prípadoch autori zvolili nespisovný výraz, správne je: autentickosť nápisu, Spielberg dosiahol autentickosť.
Spomedzi slov zakončených nesprávne na -tko prežíva v slovenčine napr. lehátko, strúhatko alebo kľakátko; držátko či ťažítko sú už takmer vyhynuté. Túto českú príponu treba nahrádzať správnym -dlo. Takže na Pohode nevyrástla piesočnatá pláž s lehátkami, ale s ležadlami a návštevníci pri studničke pod borovicami neosadili kríž s kľakátkom, ale s kľakadlom.
Z významových dôvodov sa zachováva tvar pravítko. Lízatko sa po slovensky povie lízanka.
Napokon hodno v súvislosti s českými vplyvmi na prípony spomenúť rodinné mená a ich nesprávne zakončovanie na -í: Jaškoví, Kováčoví, Dúbravcoví. Slovenská prípona znie -ovci: Jaškovci, Kováčovci, Dúbravcovci. Nemožno teda povedať: Ročne manželia Slovákoví vyrobia stovky fliaš rôznych výrobkov. Výrobky produkujú manželia Slovákovci.