Nočný výjazd cyklistov pod Čierny vrch medveď neprekvapil
Rozhovor s organizátorom Milanom Bobušom.
Milana Bobuša poznám iba cez jeho krásne fotografie môjho rodného kraja a komentáre na kšinianskej fb stránke. Raz pod jednu fotohádanku napísal: Krásny kraj a dobrí ľudia v ňom. Na tento komentár som ako správna Kšinianka bola pyšná a na školský portál som napísala článok s rovnakým názvom. Text bol veľmi čítaný. Bol to rozhovor, v ktorom som pána Milana vyspovedala z lásky k môjmu krásnemu rodisku a jeho dobrým ľuďom. O kraji pod Čiernym vrchom sa tak pekne vyjadril, že i napriek tomu, že sme sa nikdy nestretli, viem, že je to úžasný človek. A to si neskromne myslím, že zo slov a obrázkov viem odhadnúť, čo sa v človeku skrýva, aký je. Jeho vyznanie si cením o to viac, že k láske a obdivu k môjmu rodnému kraju a Čiernemu vrchu ho priviedli moji rodáci - jeho učitelia: Štefka Botková, Števko Hanko a Jožko Malinký. To hovorí aj o veľkosti učiteľskej práce. Vidíte, moje učiteľské a vlastenecké ego sa nezaprie, nech hovorím o čomkoľvek.
Zo spomínaného rozhovoru spred roka vyberám odpoveď na otázku Ktoré miesto tohto kraja máte najradšej?. Čosi nám napovie o mojom respondentovi a trošku tiež súvisí aj s dnešnou témou.
Čierny vrch. On je zároveň aj taký môj osudový kopec. Po každej horolezeckej expedícii či ťažšom výstupe bol práve Čierny vrch vždy prvý kopec, na ktorý som sa bežal poďakovať. Na vrchole žiadneho iného kopca som nestál toľkokrát ako na Čiernom vrchu, a napriek tomu ma tam dodnes niečo tajomné stále priťahuje. Je obklopený skalnými stienkami, ktoré si pamätajú moje prvé lezecké pokusy, bohužiaľ, aj tie posledné. A tá majestátna Kamenská skala! Keby tá len vedela prehovoriť...Druhé moje najobľúbenejšie miesto v tomto kraji je na Kšiňanských lúkach pod vrcholom Bánovského vrchu. Odtiaľto sú tie najkrajšie pohľady na dedinku v údolí, malé domčeky... A jej večného strážcu, Čierny vrch.
Ale prejdime už k avizovanej téme.
Pán Milan, keďže sme už starí dobrí známi, dovolím si vás takto osloviť. Pred rokom sme sa rozprávali o vašej láske k Čiernemu vrchu a dedinke a ľuďom pod ním. Viem, že tých lások máte viac: Čierny vrch, cyklistika, horolezectvo, fotografovanie. Prečo cyklistika?
Ani sám neviem. Môj prvý bicykel som dostal v piatich rokoch a odvtedy sa to so mnou proste „vezie“...Cyklistika ma sprevádzala celým mojím životom, aj keď v mladosti som uprednostňoval iné športy. Najaktívnejšie cyklistické obdobie som zažil paradoxne až v neskoršom veku, keď sme si v Bánovciach založili vlastný cyklistický klub, občianske združenie CK BN. Dnes sa už venujem len horskej cyklistike, do náročnejšieho terénu som nútený použiť e-bike a viacej sa už v prírode „kochám“, ako naháňam.
Ste hlavným organizátorom nočného výjazdu cyklistov na Čierny vrch. Tento rok sa 28. augusta uskutočnil už jubilejný 10. ročník. Vymodlili ste si počasie? Koľko medveďov ste stretli? Koľko cyklistov prišlo? Aké parametre mala trasa? Ako hodnotíte tento ročník?
Ten to rok bolo počasie veľmi neisté a viem, že aj mnohých záujemcov odradilo od účasti. Platí zásada, že za trvalého dažďa neštartujeme, ale keď nás dážď zastihne už na trati, oblečieme si pláštenky a pokračujeme ďalej. Medveďa sme nevideli, ale on nás možno áno. Dnes to už môžem vyzradiť: v stredu pred akciou som bol skontrolovať stav cesty k veži a v priestore zjazdovky pod Čiernym vrchom som medveďa zreteľne počul. Bolo to ešte v bezpečnej vzdialenosti, počul moje zvonenie a odbehol. Zvýšenú prítomnosť medveďov v horách okolo Kšinnej mi dole v dedine potom potvrdili aj miestni poľovníci.
Na jubilejnom desiatom ročníku sa zúčastnilo približne 60 ľudí, vrátane fanúšikov a rodinných príslušníkov na štarte. Trať od pálenice v Kšinnej po vežu pod Čiernym vrchom meria cca 10,5 km, s prevýšením cca 555 m. Túto trasu treba samozrejme absolvovať aj dole. Napriek zatiaľ najvyššej účasti sme na trati nezaznamenali žiadnu väčšiu poruchu bicykla, defekt a hlavne žiadny pád. V Závade v krčme Pod lipkou na nás čakali grilované klobásky, výborné pivko a milá obsluha. Keby sme to mali vyhodnotiť ako v škole, tak by si celá akcia zaslúžila určite veľkú jednotku s hviezdičkou.
Plánujete aj druhú desiatku?
Človek mieni a pánboh mení, hovorievala moja babka. Ale verím, že táto tradícia bude pokračovať aj naďalej. Množstvo účastníkov z mladej a strednej generácie na tomto ročníku dáva šancu aj na druhú desiatku týchto atraktívnych nočných cyklovýjazdov.
A na záver ešte nejakú zaujímavosť
Pre mňa bolo najväčšou zaujímavosťou to, keď som mohol na štarte privítať najstaršieho účastníka v doterajšej histórii našich nočných cyklovýjazdov, pána Jána Repu z Bánoviec nad Bebravou. Celú trasu z Bánoviec do Kšinnej, nočný výjazd k veži pod Čiernym vrchom, vyhodnotenie v Závade a spiatočnú cestu do Bánoviec absolvoval bez problémov na svojom e-biku v neuveriteľných osemdesiatich rokoch. Od všetkých účastníkov si v cieli pán Repa vyslúžil veľký potlesk, úctu a obdiv. Najmladším účastníkom bol štrnásťročný Samo Adame zo Kšinnej, ktorý so svojím otcom absolvoval už dva ročníky.
Ďakujem za rozhovor!
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou