Ľúbi, neľúbi?
Báseň
Bánovce nad Bebravou 24.07.2021 (Skolske.sk)
Dávam ti k nohám
biele margaréty.
Dávam ti nevinnosť
a myslím na jedno leto.
Boli sme mladí
a veľmi zaľúbení.
Sadli sme na Jawu
a odviezol si ma
až na kraj sveta.
Odviezol si ma ďaleko.
Preč od ľudí.
Boli sme len my.
Bol si len ty a ja.
Boli sme my dvaja
a kraj sveta.
Na tom kraji sveta
bola jedna lúka,
jedna obloha
a jedno zlaté slnko.
A ešte potôčik
so zlatými rybičkami.
Vtáčiky a stromy.
Tam na tej lúke,
tam sme sa posadili.
Lúka sa belela kvetmi
a belasela zvončekmi.
Odtrhla som
bielu margarétku
a pýtala som sa lupeňov,
či ma ľúbiš.
Pravdaže si ma ľúbil.
Veď som ti vtedy
do vrecka na košeli
tajne dala ľubovník.
Verila som tej
zázračnej kvetinke
a povedačke o nej.
Bláznivo zaľúbení
všetkému veria.
Pamätáš na to leto?
Kyticu bielych margarét
si mi dal k nohám.
A ja som ti dala pierko
ako svojmu ženíchovi.
Aj prstienky
zo širokej trávy
sme si tam vymenili.
Že si na to pamätáš?!
Že si nezabudol?!
Lebo to nejde,
to sa nedá zabudnúť.
Dávam ti k nohám
biele margaréty
a myslím na to leto.
Mám pokušenie
opäť sa pýtať
bielych lupeňov:
ľúbi, neľúbi?
Nie, nie je to hlúposť.
Aj anjeli vedia ľúbiť.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou