Bratislava 08.06.2021 (Skolske.sk) - Študentov UKF sme sa pýtali na očkovanie proti koronavírusu. Odpovede boli rôzne — rozhodli sa chrániť seba aj svojich blízkych, úlohu však hrali aj voľnejšie opatrenia a možnosť cestovať. Prečítajte si, ako odpovedali na otázku, prečo sa rozhodli dať zaočkovať.

Obavy o blízkych i seba

Monika Lizáková, študent, 21 rokov
Korona mi vzala tatina a nechcem, aby niekto ďalší prežil niečo podobné. Verím, že čím viac ľudí bude zaočkovaných, tým sa nákaza bude šíriť pomalšie a bude zomierať menej ľudí. Okrem iného sa túžim vrátiť do predkoronového normálnu, ak sa čosi také ešte dá.

Lucia Mareková, študent, 23 rokov
Očkovanie od začiatku považujem za jedinú cestu von z pandémie. Zároveň sme ja i celá moja rodina v decembri mali Covid, rodičia sú zdravotníci a dvaja ich kolegovia – manželia, na Covid zomreli. Dostali ho v práci v rovnakom čase, ako moji rodičia. O to tragickejšia bola pre nás ich smrť. Už nikdy nechceme prežiť to, čo vtedy. Preto sme už všetci doma zaočkovaní.

Matej Badura, študent, 22 rokov
Zaočkovať som sa rozhodol z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je, že chcem pomôcť urýchleniu zastaveniu choroby, ďalšou je, že môj otec je onkologický pacient a aj keď je už zaočkovaný, nechcem riskovať nejaké riziko jeho ani nikoho iného z rodiny. Aj keď sa tvrdí, že na očkovanie sa hlási malo ľudí a že sú prázdne čakárne, v okrese môjho bydliska mi dva mesiace nechodil termín, takže som musel ísť až do iného kraja. Ale neľutujem to a odporúčam očkovanie aj ostatným.

Nikol Pružinová, študentka, 25 rokov
Rozhodla som sa zaočkovať, pretože som chronická skupina a mala som ako mladšia už osemkrát silný zápal pľúc, raz aj obojstranný, a ešte aj pre návrat do normálneho života.

Simona Crhoňová, študentka, 23 rokov
Ja som sa rozhodla dať zaočkovať kvôli tomu, že som vo februári prekonala veľmi ťažký covid a už nikdy, naozaj nikdy to nechcem zažiť. Mám z toho traumu doteraz. A následky taktiež. Stále nemám v poriadku dýchanie, mávam časté migrény, padajú mi vlasy. Šanca, že toto už neprežijem, by bola bez očkovania vysoká, takže som neváhala. Všetci v mojej rodine, aj priateľ a jeho mama sme si to prežili narovnako a už sme zaočkovaní minimálne prvou dávkou.

Samozrejme, pred očkovaním som to konzultovala s mojím alergológom a ten mi povedal, že zo všetkých vakcín, ktoré sme za celý život dostali, je toto najčistejšia a najmodernejšie vyrobená vakcína. A že mne to môže s mojou diagnózou (alergia/astma v počiatočnom štádiu) zachrániť život. Bohužiaľ, nestihla som sa zaočkovať skôr, ako som covid dostala, našťastie som to prežila, ale iní to šťastie nemali. Takže aj kvôli tomu bolo očkovanie pre mňa jasnou voľbou.

Marika Brezovanová Blštáková, materská škola, 45 rokov
Dlho som nerozmýšľala, nakoľko som diabetička a prípadné komplikácie či ťažký priebeh ochorenia som nechcela riskovať, pracujem v MŠ s detičkami — aj to bol dôvod.

Počúvať odborníkov, nie dezinformačné weby

Jana Sedláková, študentka, 23 rokov
Videla som všade okolo seba hrozné následky koronavírusu. Sama som sa nakazila, hoci som našťastie mala slabší priebeh, nevytvorili sa mi protilátky. A je mi jasné, že koronavírus je tak nevyspytateľná choroba, že nik nemohol vedieť, či by som mala šťastie na slabší priebeh aj v prípade druhej infekcie. Nechcem takto žiť a báť sa, že nakazím seba alebo niekoho iného. Keď som bola dieťa, očkovali ma proti všetkým ochoreniam, proti ktorým sa povinne očkuje. Nikomu ani nenapadlo to spochybňovať a okrem antivaxerov, s ktorými asi neexistuje diskusia, nik nepochyboval, že práve očkovania pomohli, aby sme tu dnes nemali mnohé choroby. Tak mi prišlo prirodzené, že sa nechám zaočkovať aj voči koronavírusu.

A či som sa bála vedľajších účinkov? V prvom rade som sa na to chcela pozerať cez reálne štatistiky a pomer toho, či prípadné dva či tri dni v horúčkach nestoja za to, že potenciálne smrteľnú chorobu buď nedostanem, alebo ňou prejdem s ľahkým priebehom. Myslím, že alkohol a cigarety, ktoré mnohí bežne konzumujú, môžu človeku spôsobiť vážne zdravotné komplikácie skôr ako vakcína, ktorá drvivej väčšine ľudí zachráni život a zdravie. Nakoniec som mala len bolesť ruky a bola som dva dni trocha zoslabnutá. No moju sedavú prácu pri počítači som bez problémov dokázala vykonávať. A hoci som mladá a som najmenej ohrozená skupina, je mi jasné, že ak nás zostane zaočkovaných len zopár percent, budeme sa tu stále točiť v kruhu zákazov, lockdownov a ďalších vĺn. A to nás potom ohrozí nielen fyzicky, ale najmä psychicky.

Marko Mikulášik, študent, 23 rokov
V nedeľu mi bola podaná prvá dávka vakcíny a veľmi sa z toho teším. U nás doma som všetkých pekne prosil, aby sa dali zaočkovať, a tak aj postupne robia. Myslím si, že len vakcináciou môžeme poraziť túto zlobu, ktorá je súčasťou našich životov viac ako rok. Iné východisko nevidím. Je potrebné počúvať slová odborníkov a nečítať dezinformačné weby.

Katarína Čerňanová, študentka, 23 rokov
Za očkovaním sme s priateľom išli cez 220 kilometrov až do Prešova. Očkovať sme sa dali preto, že je to pre nás symbol konca tejto nepríjemnej doby. A chceme tým chrániť aj našich blízkych, ktorí sa rozhodli nezaočkovať. A posledný dôvod je kolektívna imunita, ktorú dosiahneme jedine tak, že každý priloží ruku k dielu.

Michaela Miklošová, študentka, 23 rokov
O tom, či sa dám zaočkovať, som nerozmýšľala. Pre mňa je očkovanie jednoznačnou pomocou v boji proti COVID-u. Veľmi ma mrzí, ako viacerí ľudia nevedia kriticky rozmýšľať, nemajú sebakriticky pohľad voči svojmu správaniu alebo prechovávajú nedôveru voči vedcom. To nás všetkých vracia o niekoľko krokov vzad v danom boji. Musím však priznať, že som nebola medzi prvými, ktorí sa hlásili na očkovanie, keď sa otvorila naša veková hranica. Hlavnú úlohu zohrávala očkovacia látka. Čakala som na spoľahlivejšiu vakcínu, no vedela som, že situácia sa zlepšila a tak som si to mohla dovoliť. Ak by mi však v najhoršom období bola ponúknutá akákoľvek vakcína, neodmietla by som ju.

Túžba po návrate do normálu

Lenka Kováčová, študentka, 22 rokov
Pandémia koronavírusu ma zastihla uprostred štúdia na vysokej škole. Tak ako všetci ostatní, aj ja mám pocit, že som prišla o veľa pekných momentov spájajúcich sa s vysokou školou a celkovo tým obdobím. Želala by som si, aby sa život vrátil do normálnych koľají, a preto som sa rozhodla pre očkovanie, aby som k tomu pomohla prispieť aj ja. Ďalším hlavným dôvodom bola moja rodina, s ktorou som sa počas posledných mesiacov nestretávala z obavy, aby som neohrozila starších príbuzných. Teraz sme síce stále opatrní, ale vďaka očkovaniu sa sú naše stretnutia častejšie a obavy z nakazenia sa sú menšie.

Dominika Ťahúňová, študentka, 23 rokov
Ja som sa rozhodla dať zaočkovať kvôli kolektívnej imunite, aby všetko toto už konečne skončilo a život sa vrátil k normálu. Využila som možnosť zaočkovať sa so starým rodičom. Primárna motivácia na očkovanie bolo ale určite cestovanie. Mnohé krajiny si určili podmienku, že budú púšťať zaočkovaných, všetko to zjednodušuje, netreba si zbytočne robiť drahé testy. Okrem toho to je ale aj dobrý pocit aj v rámci rodiny, je tu menšia pravdepodobnosť, že sa nakazíme medzi sebou. V rodine sme už zaočkovaní skoro všetci.

Nina Földešiová, študentka, 23 rokov
O očkovaní som bola presvedčená od prvej chvíľky a ledva som čakala, pokiaľ príde na mňa rad. Vďaka mojej úžasnej robote (pracujem popri škole na TPP v Centre pre deti a rodinu v Nitre) som mala možnosť sa zaočkovať medzi prvými, už v januári, a som za to veľmi vďačná. Rozhodla som sa tak najmä kvôli svojej rodine, babke, dedkom a mne, pretože mám veľa zdravotných problémov. Potom kvôli práci, pretože to bolo veľmi náročné, keď sme boli v karanténe alebo všetky deti boli doma a my, vychovávatelia, sme im nahrádzali rodiča, vychovávateľa, učiteľa, pripravovali sme sa s nimi do školy, zo školy posielali desiatky úloh, pracovali sme 24 hodinové služby, vyčerpaní, smutní. A taktiež verím, že to prospeje spoločnosti a chcela som urobiť maximum pre to, aby sme sa mali lepšie a vrátili sa do normálu.