Bánovce nad Bebravou 07.06.2021 (Skolske.sk)

Neviem, či sa mi podarí povedať všetko tak, ako to cítim. Predovšetkým chcem, aby ste pochopili, prečo mám rada toto milé mačacie stvorenie. Prečo Cicku volám dobrá mama a prečo cítim k nej lásku ako k človeku. Nikdy by som neverila, že sa to dá. Ja som mačky nemala rada. Až keď dostala Dorka u babky na minulé Vianoce mačiatko, až vtedy sa to zmenilo.

O tom, ako sa z Kokosa stala Coco, som už písala. Najprv si Dorka myslela, že je to chlapec. Ale keď zistila, že Kokos je slečna, dala jej nové meno: Coco. Ja ju volám Bludáročka moja alebo Cicka. Počas života v bubline mi robila radosť a spoločnosť v samote. Len čo som vyšla do záhrady, šup, už bola pri mne. Obšmietala sa mi okolo nôh a spolu sme sa na lavičke rozprávali. Aspoň mi nebolo smutno. Je ako moja. Naučila sa ku mne chodiť cez dieru v plote. Už si aj druhú vychodila. Jednou vchádza a druhou vychádza.

​​​​​Vlani porodila päť mačiatok. Hrala sa s nimi, učila ich chytať myši, a keď nejakú chytila, prišla sa s ňou pochváliť. Hrala sa s ňou, ako to len mačky vedia. Ako mačka s myšou. Spolu s mačiatkami robila v záhrade u Olinky nádherné divadlo.

Keď mačacie detičky odrástli od maminých cicíkov, odišli do nových rodín. Mačička posmutnela a ja som s ňou cítila.

Na jar sme zbadali, že sa nám zas akosi zaguľatila. Nebolo pochýb: Cicka je tehotná! Už sa pomaly ani cez dieru v plote ku mne neprepchala. Sused Jožko jej v záhradnom domčeku pripravil pôrodnicu. Presne na tom mieste, kde vlani porodila. Poviem vám, že som ju ľutovala, ako to zas, chúďatko, samo zvládne. Človek je človek a potrebuje pomoc. A mačička rodí bez pomoci. Čakali sme, kedy to príde.

Raz susedia neboli doma. V Krásnej Vsi sadili zemiaky. Na terase som zbadala Cicku. Stála tam pri sklených dverách, štíhla, bez bruška. Pozerala dovnútra. Prišla sa pochváliť, povedať, že je znova mamou. Keď nikto nevyšiel, išla dopredu a tam pri vchode čakala na pána a paničku.

Zavolala som ju k sebe a dala som jej papať. Povedala som jej, že im zatelefonujem, že ich čaká radostník. Aj sa tak stalo.

​​​​​​​Potom Cicka často bývala doma. Prišla sa napapať a zakaždým odbehla. Ale do domčeka nechodila. Jožko zistil, že porodila u druhých susedov. Až v druhej ulici, v chlieve. Netrpezlivo sme čakali, kedy nám donesie ukázať malé. Nič. Stále nič. Chodila sama.

Raz prišla s ranou na tváričke a na ušku. Plakala som, keď som ju takú videla. Jožko hovoril, že sa pobila s kocúrom, aby ochránila svoje detičky. Vraj v zvieracej ríši je to tak: kocúr, ktorý nie je otcom, príde zabiť mačiatka. Bŕŕŕ, až ma zima preskočila pri tom pomyslení! Ak je to tak, je to kruté.

Jedného dňa, bol tuším pondelok, keď sme sa už zmierili s tým, že detičky nebudú, Cicka nám pripravila milé prekvapenie. Skoro sme onemeli. Domov priniesla jedno roztomilé mačiatko. Biele s čiernymi fľakmi a čiernym chvostíkom. Len chvíľočku sa ukázalo a zmizlo v živom plote. Podľa čierneho chvostíka som mu hneď dala meno Chvostík. Na druhý deň prišlo ďalšie prekvapenie. Cicka nám to dávkovala ako liek, pekne po kvapkách. Priniesla dve milené mačiatka: čierneho Čertíka a sivého Sivka. Nevedeli sme sa na ne vynadívať.

Po čase sa jej rany na tváričke zahojili, ale odniesli si to očká. Jedno sa podarilo zachrániť, ale na to druhé už nevidí. Vidí sa mi, akoby sa za ten hendikep hanbila, akoby mi pohľadom uhýbala. A nemá prečo, veru nie. Je to statočná a dobrá mama. Je mi ľúto, čo sa jej stalo, aj som si nad ňou poplakala. Myslím, že aj jej mačaciu dušičku to poznačilo. Že je ubolená, že má strach. Bojí sa o deti. Je v strehu, stále ich má na očiach. Včera sme pozorovali, ako sa Sivko s mačacím chrbátikom plíži k mame. Tá zaujala rovnaký postoj ako on. Vyzeralo to ako pred bitkou. K bitke nedošlo. Naopak, maličký dostal od mamy pusu, za to, že to vie. Ktovie, či aj z neho nevyrastie taký zloduch ako ten, čo zranil jeho mamu. Nechcem na to ani pomyslieť. Ale pudom nerozkážeš.

Minulý víkend prišla k babke Dorka. Bola zvedavá na mačiatka. Keď odrastú, jedno si vezme k druhej babke. Jožko hovorí, že sú ako z divých vajec, že sa nedajú chytiť. Po veľkej námahe chytili dve. Dorka sa pozrela pod chvostík, ako ju to prababka Gitka v Černíku učila. Zistila, že Chvostík aj Čertík sú dievčence. Škoda, že nie sú chlapci, tie chlapčenské mená im sekli. Ale čo už. Raz sú baby, musia mať babské mená. Z Chvostíka je teda Belka a z Čertíka Guľka. Ten sa nám už pekne zaguľatil. Vidno, že rád papá. A vieme už aj pohlavie tretieho nezbedníka, je to chlapček. Vyliezol na jabloň, ale dolu sa bál. Jožko ho dočiahol a pozrel sa, kam inam, pod chvostík. Je to potvrdené, je to chalan. Dve sú mačičky a sivý je kocúrik Sivko. Všetky tri pôjdu čoskoro preč. Ešte nemôžu, ešte stále omrgáňajú mamine cicíky. Deti sa ich už nevedia dočkať. A Cicka zas bude sama. Ale nie tak celkom. Bude s nami. Bude robiť radosť Olinke, Jožkovi aj mne. Aj Dorke, keď príde k babke do Bánoviec.

Tak. Teraz už viete, prečo Cicku volám dobrá mama. Pre istotu to zhrniem:

Lebo Cicka od detí neodíde. Ja poznám aj také mamy, ktoré to urobili.

Cicka nikdy nič nespapá sama. Neuveríte, keď jej dám kostičku, vezme ju do papuľky a zanesie domov deťom. Alebo zavolá deti, až potom príde k miske s mliečkom. Pre niektoré ľudské mamy deti sú až na druhom mieste. Olinka hovorí, že ona také pozná. Olinka je učiteľka tak ako ja, isto neklame.

Cicka sa stará o deti, hrá sa s nimi, učí a chráni ich. Ani očko z nich nespustí. To tiež nerobia všetky mamy.

Myslím, že mnohé ľudské mamy by sa od Cicky mali čo učiť.

Sú také mamy, ktoré nechajú deti len tak. Keď ich do svojich osídel chytí ulica, návrat do života býva ťažký a dlhý. Nie vždy sa to podarí. A učiť sa s deťmi? Mnohé mamy až teraz pocítili, aké je to ťažké. Až teraz ocenili prácu učiteľov.

​​​​​​​Keď sledujem malé mačence, mám pocit, že ich učiť ani netreba, že sa múdre už narodili. Aspoň tie Cickine, tie určite. Veľa papajú, veľa spinkajú a hrajú sa. Čo tie dokazujú! Hrabú v myšacej diere, strčia do nej celú hlavičku. Chytia hrudku a vyhadzujú si ju ako myšku. Zvlášť Belka je taká usilovná. Vidno, že je baba, aj tváričkou sa na mamu podobá. Guľka zas vyzerá ako malý čert, ten pohľad, keby ste videli! Slabšie nátury by sa jej čertovských očiek hádam aj naľakali. A po stromoch už lozia tak dobre ako ich dobrá mama. Mama, ktorá sa za svoje deti dokázala pobiť, aby ich ochránila. Ľúbi ich. Stále ich olizuje, túlia sa k nej a bozkávajú sa. Radosť sa na to pozerať. 

PS:

Dnes ma veru aj nahnevali. Nedávala som pozor, čo robia. Polámali mi kvetiny a behali po zelenine. Zobrala som tyčku, že ich odoženiem. Že ich pošlem domov. Figu borovú poslúchli. Však sa ma nebáli. Vyskakovali, mysleli si, že sa s nimi idem hrať. Tak som im urobila hračku. Medzi záhradný domček a pletivo som strčila palicu so stužkami. Nech vyskakujú a šantia tam, kde nespravia škodu, loptoši malí. 

​​​​​​​
Autor fotografií: M. Škultétyová

Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou