Pred 100 rokmi sa narodil Ladislav Guderna, významný predstaviteľ surrealizmu
Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1946 a o dva roky neskôr sa predstavil na bienále v Benátkach.
Nitra/Bratislava 1. júna (TASR) - Maliar, grafik a ilustrátor Ladislav Guderna patril k popredným predstaviteľom surrealizmu na Slovensku a k významným členom skupiny 29. augusta a českého výtvarného spolku Mánes. Do roku 1968, keď emigroval do Kanady, sa jeho tvorba vyvinula až k tzv. novej vecnosti. Po emigrácii však prestal pre slovenskú respektíve československú výtvarnú scénu do roku 1989 oficiálne existovať.
Od narodenia Ladislava Gudernu, dielo ktorého presiahlo hranice Slovenska, uplynie v utorok 1. júna 100 rokov.
Ladislav Guderna sa narodil 1. júna 1921 v Nitre v rodine cukrára. V rodnom meste vychodil základnú školu a zmaturoval na reálnom gymnáziu. Po maturite sa rodina, v ktorej bol budúci svetoznámy maliar jedno zo štyroch detí, presťahovala do Bratislavy, kde Guderna študoval na obchodnej akadémii. Popri štúdiu navštevoval večerné kurzy kreslenia na Škole umeleckých remesiel, kde spoznal Ľudovíta Fullu. Od roku 1938 študoval v ateliéri Jána Mudrocha na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V roku 1942 bol zo školy z politických dôvodov vylúčený. Výtvarné vzdelanie si prehĺbil v roku 1944 na Akadémii výtvarných umení v Belehrade.
V lete v roku 1945 spoluzakladal skupinu 29. augusta a neskôr sa stal aj členom českého spolku Mánes. Dva roky (1957 - 1958) pôsobil ako predseda Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave. V jeho tvorbe dominovali prvky surrealizmu, ale aj fauvizmu či kubizmu. Od 50. rokov minulého storočia sa prepracoval až k tzv. novej vecnosti, čím polemizoval s vtedy dominujúcim socialistickým realizmom. Dospel k vecnosti, ktorá na jeho obrazoch vyzerala reálnejšie ako samotná zmyslami vnímaná skutočnosť.
Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1946 a o dva roky neskôr sa predstavil na bienále v Benátkach. Zaujal aj na IV. bienále v So Paulo v roku 1957. O rok neskôr získal striebornú medailu za výtvarné návrhy na EXPO ´58 v Bruseli. V roku 1962 dostal Cenu Cypriána Majerníka a titul zaslúžilý umelec mu udelili v roku 1964. Gudernove diela reprezentovali Československo aj na EXPO ´67 v Montreale.
Po okupácii Československa vojskami Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy emigroval v roku 1968 do Kanady, kde najprv žil a tvoril v Toronte a od roku 1979 až do svojej smrti vo Vancouveri.
V Kanade sa vrátil k surrealistickým koreňom a jeho tvorba v tomto smere dosiahla vrchol. V roku 1979 sa stal členom medzinárodnej surrealistickej skupiny Melmoth a Skupiny West Coast Surrealist a v roku 1980 aj členom surrealistickej skupiny Melmoth Vancouver Group. So synom Martinom vydával v rokoch 1979 - 1998 surrealistický časopis Scarabeus. Vydavateľsky a autorsky sa podieľal aj na časopise Vancouver Surrealist Newsletter, ktorý bol v roku 1981 premenovaný na Melmoth Vancouver.
V roku 1990 navštívil po 22 rokoch Slovensko, stal sa aj členom skupiny Q. O rok neskôr pripravila Slovenská národná galéria (SNG) v Bratislave jeho veľkú retrospektívnu výstavu.
Ladislav Guderna, ktorý sa vďaka svojmu originálnemu poňatiu surrealizmu zaradil medzi popredných výtvarníkov 20. storočia, zomrel 6. októbra 1999 vo Vancouveri.